Publikácie súvisiace s projektom

 

Ľubomír Dunaj, Čínska filozofia , Bondy a hľadanie ciest k eliminácii hypertrofovaneho ega (SK 2018)

V súvislosti s rozmanitými procesmi, pre časť ktorých sa v posledných desaťročiach zaužíval termín globalizácia, Egon Bondy už v Júliiných otázkach na začiatku sedemdesiatych rokov hovorí o novej osovej dobe. Hoci nepoužil slovo globalizácia, podarilo sa mu identifikovať podstatnú časť toho, čo ju v súčasnosti charakterizuje. S tým sú azda najviac naliehavý dôvod, prečo sa dnes venovať čínskej filozofii. Ten tkvie práve v historicky bezprecedentnom náraste globálnych interakcií, v rámci ktorých Čína zohráva stále významnejšiu rolu. Preto je nevyhnutné oboznámiť sa s „ideovou chrbticou“ tejto krajiny. To znamená, že nestačí študovať len napríklad čínsku históriu, kultúru, politiku, ekonomiku či geopolitiku a jej stále výraznejšie globálne implikácie, ale je nutné poznať aj čínsku filozofiu – tak v jej historických podobách, ako aj u súčasných autorov, a to nielen v Čínskej ľudovej republike, ale i na Taiwane, v Hongkongu, Singapure či ďalších čínskych enklávach vo svete, pričom nemožno vynechať ani dôležité interpretácie od nečínskych autorov…

Bondy_Dunaj


 

Vladislav Suvák: Foucault o kultúre seba samého (Foucault on the Culture of the Self; SK 2017)

Článok sa zaoberá Foucaultovým kurzom Hermeneutika subjektu, ktorého hlavnou témou je genealógia starosti o seba v gréckej a rímskej myšlienkovej tradícii. Článok sa zameriava na spôsoby, akými Foucault rozlišuje medzi klasickou sókratovsko-platónskou starosťou o seba a helenistickými podobami starosti o seba. Zatiaľ čo pôvodný sókratovsko-platónsky model starosti o seba má politický a pedagogický charakter, techniky vzťahovania sa k sebe samému v 1. – 2. stor. po Kr. nadobúdajú autonómnejšiu podobu, ktorá vyústi do  kultúry seba samého. Starosť o seba sa stáva umením seba samého, umením vlastnej existencie.

Kľúčové slová: Michel Foucault – Hermeneutika subjektu – Starosť o seba – Kultúra seba samého

Foucault o kultúre seba samého

 ————————————————————————————————-

 

Časopis Human Affairs (Vol. 27, 4/2017, pp. 466–484) uverejnil štúdiu Ľubomíra Dunaja „The inner conflict of modernity, the moderateness of Confucianism and critical theory“.

This paper deals with Care of the Self under globalization. The first part refers to Johann P. Arnason’s interpretation of Jan Patočka’s work on super-civilization and shows the contradictions facing people in the Modern Era. It suggests that the concept of moderateness is an adequate point of departure for handling the various contradictions of the current epoch. The second part looks at selected aspects of Confucian philosophy in which moderateness, that is, the permanent search for a “middle position” is an integral part of that philosophical tradition. The critical actualisation of Confucianism as proposed for instance by Heiner Roetz is seen as an appropriate way of developing the dialogical characteristics of Confucian philosophy. In the last part it is stressed that critical theory is of relevance when identifying various forms of suffering and because of its ability to understand and critically evaluate diverse cultural and social contexts.

 The Inner Conflict of Modernity, the Moderateness of Confucianism and Critical Theory


 

Časopis Ostium 2017/2 uverejnil recenziu Pavla Suchareka Terapia chôdzou

Profesor politickej filozofie na Univerzite  Paris XII a Inštitúte politických štúdií, zostavovateľ posledných Foucaultových prednášok na Sorbonne, Frédéric Gros uvádza týmito slovami svoje filozofické reflexie o tej najobyčajnejšej z ľudských činností – chôdzi. Kníh na túto tému už vzniklo niekoľko. Okrem Laurie Leeho, Kerouaca, Wordswortha je asi najznámejšia Chôdza H. D. Thoreaua. Svoj okruh čitateľov si tieto knihy nájdu vždy. Ale kniha Grosa ich všetky jasne predčí, nakoniec, len vo Francúzsku sa predalo viac ako 100.000 výtlačkov. Dôvodov tohto čitateľského úspechu je niekoľko.

Čítajte on-line


 

Vladislav Suvák, The Essence of Truth (aletheia) and the Western Tradition in the Thought of Heidegger and Patočka (EN 2017), In: Jeff Love (ed.), Heidegger in Russia and Eastern Europe, London – New York: Rowman & Littlefield Publishers.

Heidegger’s influence in the twentieth century probably outstrips that of any other philosopher, at least in the so-called Continental tradition. The ‚revolution‘ Heidegger brought about with his compelling readings of the broader philosophical tradition transformed German philosophy and spread quickly to most of Europe, the United States and Japan. This volume examines Heidegger’s influence in a region where his reception has had a remarkable and largely hidden history: Eastern Europe and Russia.

The book begins by addressing two important literary influences on Heidegger: Dostoevsky and Tolstoy. It goes on to examine Heidegger’s philosophical influence, and features three crucial figures in the reception of Heidegger’s thought in Eastern Europe and Russia: Vladimir Bibikhin, Krzysztof Michalski, and Jan Patočka. Finally the volume deals with an often vexed issue in current treatments of Heidegger: the importance of Heidegger’s philosophy for politics. The book includes essays by an international team of contributors, including leading representatives of Heideggerian thought in Russia today. Heidegger’s thought plays a key role in debates over Russian identity and the geopolitical role Russia has to play in the world. The volume surveys the complicated landscape of post-Soviet philosophy, and how the rise of widely differing appropriations of Heidegger exploit familiar fault lines in the Russian reception of Western thinkers that date back to the first stirrings of a distinctively Russian philosophical tradition.

Contents_Introduction

The Essence of Truth


 

Vladislav Suvák: Umenie života medzi Sókratom a Epiktétom (SK 2017)

Filozofia, 2017, roč. 72, č. 2, s. 81-91

Chápanie filosofie ako umenia, či spôsobu života vychádza zo sókratovskej tradície myslenia. Stoici rozvinuli počas helenizmu pôvodnú sókratovskú požiadavku starosti o seba do systematického postoja, ktorý nazvali „umenie žiť“. Článok sa zaoberá rozdielmi medzi sókratovským a stoickým chápaním filosofie na pozadí prednášok neskorého Foucaulta o antických problematizáciách života. Hlavným zámerom je interpretácia Epiktétovho umenia života ako filosofického postoja človeka k životu, ktorý sa primárne nezameriava na poznanie (mathésis), ale na neustálu prácu, ktorú uskutočňuje „ja“ na sebe samom (askésis).

Umenie života medzi Sókratom a Epiktétom


Ľubomír Dunaj, Towards critical aspects of Confucianism (EN 2016)

Ethics & Bioethics (in Central Europe), 2016, 6 (3–4), 135–145

This paper consists of two parts. The first deals with the issue of whether it is possible to coherently employ the term ‘critical Confucian’ in general, i.e. whether it is a paradox or oxymoron. It will be argued that Confucianism should not be identified with any particular ideology and, therefore, can be critical. This critical potential, in turn, can be developed by bringing it into dialogue with Critical Theory. As such, the second part indicates, in an introductory way, some possible overlaps between Confucianism and Critical Theory by comparing Heiner Roetz’s and Axel Honneth’s respective interpretations of these traditions.
Keywords: Chinese philosophy, Confucianism, Critical theory, Global ethics

Towards critical aspects of Confucianism


 

Časopis Filozofia uverejnil v čísle 10/2016 rozhovor so Zdeňkom Neubauerom

 

 

Zdeněk Neubauer Jedna otázka – jedna odpoveď

 


 

Sucharek - Abstracia ako predmet sraosti o dušu v umeníPavol Sucharek: „Abstrakcia ako predmet starosti o dušu v umení“ (SK 2014)

Jaroslava Vydrová (ed.) zaradila do knihy Starosť o dušu. Životy subjektivity a podoby myslenia štúdiu „Abstrakcia ako predmet starosti o dušu v umení“, autorom ktorej je Pavol Sucharek.

Abstrakcia ako predmet starosti o dušu v umení

 

———————————————————————————————————————–

 

PragmatizmusEmil Višňovský: Nové štúdie o pragmatizme a neopragmatizme. Bratislava: VEDA 2014

Aká filozofia je pragmatizmus? U nás stále predovšetkým neznáma, nepochopená, ignorovaná, dezinterpretovaná, „cudzia“ či odmietaná, „podozrivá“ alebo údajne nedostatočne „vznešená“ – pre niektorých dokonca ani nie filozofia, keďže meno „pragmatizmus“ je vari jedno z najhoršie znejúcich mien, aké môže niesť taká vysoká intelektuálna aktivita, ako je filozofia… Napriek tomu sa túto filozofiu autor pokúša (znova) predstaviť i priblížiť. Pokúša sa tiež rozmýšľať o niektorých otázkach v intenciách tejto filozofie. Nielen preto, že ide o jeden z legitímnych prúdov modernej filozofie (vyrastajúci taktiež z európskych, nielen severoamerických koreňov), ale aj preto, že ide o filozofiu, ktorá nepatrí len do minulých dejín, no ktorá je živá a relevantná pre súčasníkov. V ukážke z poslednej kapitoly knihy sa autor zaobera pragmatistickou koncepciou umenia života.

Prolegomena k pragmatistickej koncepcii umenia žiť (.pdf)

————————————————————————————————————————

 

The Circle of SocratesGEORGE BOYS-STONES, CHRISTOPHER ROWE: The Circle of Socrates. Readings in the First-Generation Socratics. Indianapolis & Cambridge: Hackett Publishing Co. 2013.

 Ako napovedá samotný titul publikácie, jej primárny záujem je orientovaný na prvú gene-ráciu sókratovcov, teda na okruh najbližších Sókratových žiakov. Autori upozorňujú hneď v úvode, že kniha nie je venovaná priamo Sókratovi, ale vzhľadom na to, že poskytuje pohľady jednotlivých sókratovcov na rôzne otázky, ktoré považujeme za sókratovské, vytvára širší kontext diskusií, čím sprístupňuje intelektuálne ovzdušie 4. storočia pred Kr. v rámci tzv. sókratovského krúžku, ktorý sa sformoval okolo Sókrata. Publikácia tak má zároveň poslúžiť tým, ktorí sa venujú štúdiu Platóna a Xenofónta, keďže ich diela vznikali v kontexte živých diskusií s ostatnými sókratovcami. Z tohto dôvodu nie je primárny záujem centrovaný ani na tzv. sókratovské školy – je totiž málo pravdepodobné, že by (sókratovské) diela vznikali za účelom založenia školy. Zároveň je táto kniha ďalším dokladom zvýšeného záujmu historikov o tzv. „malých sókratovcov“ a iné podoby sokratiky, než aké nachádzame u Platóna, ktorý badať v posledných desaťročiach. Preklady prameňov v prípade Platóna vychádzajú z Cooperovej edície Complete Works (Hackett 1997). Väčšina pasáží Xenofóntových Spomienok sa opiera o pripravovaný preklad K. Sandersa, ktorý vyjde vo vydavateľstve Hackett. Všetky ostatné pasáže a fragmenty použité v edícii The Circle of Socrates (CoS) preložili G. Boys-Stones a Ch. Rowe.

Časopis Filozofia č. 10/2014 uverejnil recenziu Lívie Flachbartovej na knihu The Circle of Socrates

————————————————————————————————————————

 

zmenit-sam-sebeVojtěch Hladký: Změnit sám sebe. Duchovní cvičení P. Hadota, péče o sebe M. Foucaulta a péče o duši J. Patočky. Pavel Mervart 2010 (CZ)

V této práci sledujeme vzájemné souvislosti mezi duchovními cvičeními P. Hadota, péčí o sebe M. Foucault a péčí o duši J. Patočky. P. Hadot chce nově interpretovat antické filosofické texty jako svého druhu duchovní cvičení, která mají za cíl hlubší, existenciální proměnu člověka, a tím zároveň připomenout určitý rozměr filosofie, jenž se v průběhu času postupně vytratil. M. Foucault pak usiluje o to ukázat na historickém materiálu různé způsoby ustavení subjektu, který pojímá jako vztah k sobě a který začleňuje do souvislostí poznání a mocenských vztahů působících v dané společnosti, přičemž představení odlišné, v minulosti platné etiky, jejíž problematika je u něj vždy se subjektem spojena, využívá k tomu, aby relativizoval to, jak dnes chápeme sami sebe. Konečně J. Patočka odhaluje vedoucí linii vývoje evropské kultury v Platónově péči o duši, která se formuje svým vztahem k pravdě, jež překračuje a zpochybňuje samozřejmost a neproblematičnost každodenního života.

V druhém kroku daná práce zkoumá místa, kde se tito autoři k sobě blíží, stejně jako body jejich konvergence a divergence. Tato konfrontace jejich klíčových pojmů – spíše než vzájemná komparace – pomáhá lépe odhalit meze jejich přístupů a východisek, což je nejpalčivější problém v případě P. Hadota, který, jak se zdá, poněkud podceňuje systematický a teoretický aspekt filosofie.

K hlavní části práce věnované Hadotovi, Foucaultovi a Patočkovi je připojen „Tajný dodatek“, který se snaží rozvíjet myšlenky těchto tří autorů – s další pomocí díla R. Braguea a R. Chlupa – v podobě jakéhosi přehledu ustavování sebe ve vztahu k různým koncepcím světa a jejich proměn během přechodu z antiky do středověku. Konkrétně, zkoumáme různá pojetí času a vůle u Aristotela, Plótína a Augustina, díky čemuž je zřejmá postupná změna pojímání člověka, která spočívá především v jeho vylomení ze struktury světa, do níž je v antickém myšlení pevně zakotven, a jeho přímým navázáním na stvořitele v křesťanství. Během tohoto procesu se objevuje rovněž pojetí svobodné vůle v moderním slova smyslu (v Augustinově díle). Podobně konfrontujeme různé novoplatónské systémy (Plótína, Prokla, Dionýsia Areopagíty) ve snaze dále podpořit naše tvrzení a sledovat vývoj všezahrnující hierarchie spojující Boha s jeho stvořením, která je typická pro středověké myšlení.

Objednať knihu

Duchovní cvičení P. Hadota

————————————————————————————————————–

 

SocraticaiiiSocratica III. Fulvia de Luise & Alessandro Stavru (eds.). Academia Verlag 2013

Zbierka štúdií, revidovaných príspevkov, ktoré odzneli na konferencii o Sókratovi, sókratovcoch a antickej sókratovskej literatúre – Socratica III (Trident 2013). Konferencia nadviazala na predošlé sympóziá: Socratica II (2008) a Socratica (2005).

Zbierka sa zaoberá nasledujúcimi témami: 1. „intelektuálne hnutia“ spojené so Sókratom, ako napr. Aristofanés a klasická komédia, Isokratés, Antisthenés, Chairefón, Aischinés, Platón, Xenofón; 2. literárny kontext tvoriaci rámec pre texty sókratovcov; 3. hlavné témy, ktorými sa zaoberali sókratovci, a ich charakter mimo okruh Sókratových nasledovníkov (apológia, dialektika, politika, misologia, eudaimonia, eusebeia, Erós, etický optimizmus, parrhésia, protreptika, žáner spúdaiogeloion, epistemológia a teleológia); recepcia sókratovských tém v neskorej antike až po arabskú tradíciu; 4. stav umenia „sókratovského vedenia dialógu“; recenzie najvýznamnejších sókratovských prác, ktoré vyšli medzi rokmi 2010 – 2011 (D. Morrison, L.-A. Dorion, F. Bevilacqua, V. Gray, G. Danzig).

Fulvia de Luise vyučuje antickú filosofiu na Univerzite v Tridente. Publikovala viacero štúdií o hermeneutike Platónových textov, etike a politike v sókratovskom hnutí. Je autorkou (spolu s G. Farinettim) knihy Felicità Socratica (Hildesheim 1997) a Storia della felicità. Gli antichi e i moderni (Torino 2001).
Alessandro Stavru pôsobí na Freie Universität Berlin. Od roku 2005 spoluorganizuje kolokviá Socratica a je editorom publikácii o sókratovskom hnutí. Publikoval množstvo štúdií o Sókratovi a sókratovcoch.

Objednať knihu

Alessandro Stavru, The Present State of Socratic Studies 2013

————————————————————————————————————–

 

Antisthenove_zlomky_120x120Antisthenis fragmenta / Antisthenove zlomky. Univerzita Komenského 2013 (GRC-LAT-SK)

 

Vydavateľstvo Univerzity Komenského vydalo knihu Antisthenis Fragmenta / Antisthenove zlomky, ktorá sprístupňuje všetky zachované pramene týkajúce sa Antisthenovho myslenia a mapuje všetky dôležité interpretácie a komntáre k Antisthenovým zlomkom, ktoré vyšli za posledných 150 rokov.

Bližšie informácie o knihe nájdete na stránkach Vydavateľstva Univerzity Komenského

Úvodná štúdia a časť komentárov

————————————————————————————–

 

FC 2013O dialektickom charaktere Antisthenovho „Aianta“ a „Odyssea“. Filosofický časopis 1/2013 (SK)

Cieľom tejto štúdie je uvedenie Antisthenových rečí Aias a Odysseus do širšieho kontextu sókratovskej literatúry. Výklad vychádza z otázky, či je možné čítať tieto reči z hľadiska sókratovskej dialektiky. Prvá časť pripomína diferenciu medzi rétorikou a dialektikou, ktorú naznačuje Platón v Prótagorovi, keď stavia do protikladu dlhú monologickú reč (makros logos) a krátku dialogickú reč (brachylogia). Druhá časť sa venuje výkladu niektorých Antisthenových zlomkov, ktoré naznačujú, že Antisthenés spájal brachylogiu so skúmaním zdatnosti (areté), ale zároveň kritizoval Platónove pokusy o jej esencialistické uchopenie. Proti Platónovi namieril zrejme aj svoj koncept oikeios logos a tézu o nemožnosti sporu, ktorú by sme mohli uchopiť pomocou sókratovského učenia o škodlivosti nevedenia. Posledná časť sa zaoberá viacerými aspektmi Antisthenových rečí, dáva ich do vzťahu s predošlým výkladom a poukazuje na ich dialektický charakter, ako aj na Antisthenovo osobité poňatie vzťahu medzi rétorikou a dialektikou

O dialektickom charaktere Antisthenovho Aianta a Odyssea

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *