Publikácie


Vasil Gluchman: Human Dignity as the Essence of Nussbaum’s Ethics of Human Development (EN 2018)
Philosophia. DOI: 10.1007/s11406-018-0034-2

Abstract: Martha C. Nussbaum, in the context of ancient philosophy, formulated ethics of human development based on 10 basic human capabilities (and opportunities) as a precondition of meaningful human development, i.e. the ability to live a dignified human life. The paper, thus, deals with a capabilities approach with the aim of analysing the content of the idea of human dignity in Nussbaum’s understanding and its place in the conception of ethics of human development, since human dignity is the very core of the conception in question.

 Odkaz na web stránku tu


 

Vladislav Suvák: Patočka and Foucault: Taking Care of the Soul and Taking Care of the Self. Journal of the British Society for Phenomenology (EN 2018). DOI: 10.1080/00071773.2018.1495402.

Abstract: The paper deals with Jan Patočka’s and Michel Foucault’s influential interpretations of the ancient Greek approach to care (epimeleia). At first sight, it might seem that Foucault’s care of the self is opposed to Patočka’s care of the soul. On closer reading, however, it becomes clear that the two interpretations lead to similar conclusions, as exemplified by the way the two authors interpret Plato’s Laches: both of them see it in relation to the issue of how to live one’s life. Further on, the paper deals with the development of Patočka’s understanding of care of the self and his approach to the philosophy of history. It is revealed that Foucault’s approach to history is opposed to Patočka’s on a number of issues. Despite their diverging opinions, however, the two authors problematize the ancient Greek care of the self as an important issue in Western culture, emphasizing the therapeutic role of contemporary philosophy along the way.

Prvých 50 záujemcov si môže článok prečítať na stránke Taylor & Francis Online: 

https://www.tandfonline.com/eprint/32WgtY5HtRRzsWz5jJYh/full 


 

 

Lívia Flachbartová, Pavol Sucharek, Vladislav Suvák: Care of the Self: Ancient Problematizations of Life and Contemporary Thought. Leiden: Brill 2018. 

The studies included in the Care of the Self: Ancient Problematizations of Life and Contemporary Thought focus on different manifestations of “taking care of the self” present in ancient and contemporary thought. Each of these studies approaches the issue of taking care of the self from a different perspective: Part I by Vladislav Suvák focuses on Socrates’ therapeutic education; Part II by Lívia Flachbartová centres on Diogenes’ ascetic practices; and Part III by Pavol Sucharek concentrates on Henri Maldiney’s existential phenomenology. Taking care of the self (epimeleia heautou) is not just one of a great many topics associated with ancient ethics. Echoing Michel Foucault, we could say that the care of the self applies to all problematizations of life.

 Care of the Self BRILL Cover

Care of the Self BRILL Flyer


 

Vladislav Suvák, Foucault: Od starosti o seba k ontológii nás samých (SK 2017)

Článok sa zaoberá posledným Foucaultovým obdobím a pokúša sa zasadiť jeho skúmania starosti o seba v antickej kultúre do širšieho rámca štúdia ontológie nás samých.

 

 

Foucault Od starosti o seba k ontológii nás samých


 

Vladislav Suvák: Patočka a Foucault: starosť o dušu a starosť o seba (SK 2017). Filosofický časopis, roč. 65, 6/2017, s. 887-910.

Článok sa zaoberá dvomi vplyvnými interpretáciami gréckeho prístupu k starosti (epimeleia) v diele Jana Patočku a Michela Foucaulta. Na prvý pohľad sa zdá, že Foucaultov koncept starosti o seba (epimleia heautú) je protikladný Patočkovmu konceptu starosti o dušu (epimeleia tés psychés). Ale pri pozornejšom čítaní zistíme, že obidva výklady dospievajú k podobným záverom. Môžeme to vidieť napríklad na interpretácii Platónovho dialógu Lachés, ktorý dávajú obidvaja autori do súvislosti s otázkou spôsobu života. V ďalšej časti sa článok zaoberá vývojom Patočkovho chápania starosti o dušu a jeho prístupom k filosofii dejín. Ukazuje sa, že Foucaultov prístup k dejinám je v mnohých ohľadoch protikladný Patočkovmu. Ale aj napriek rozdielnym postojom k dejinám obidvaja autori problematizujú grécku starosť ako dôležitú tému západnej kultúry a na jej pozadí podčiarkujú terapeutickú úlohu súčasnej filosofie.

Patocka a Foucault


Časopis Human Affairs uverejnil monotematické číslo 4/2017 k téme Care of the Self in the Global Era. Úvodný text k monotematickému číslu napísali Ľubomír Dunaj a Vladislav Suvák

 

 

Care of the self in the global era

 


Vladislav Suvák, On the dialectical character of Antisthenes’ speeches Ajax and Odysseus (EN 2018). In: Alessandro Stavru, Christopher Moore: Socrates and the Socratic Dialogue. Leiden: Brill (forthcoming)

The aim of this chapter is neither a detailed analysis nor a systematic interpretation of Antisthenes’ speeches Ajax and Odysseus but rather a study of their integration into the broader context of Socratic literature and the narrower context of Antisthenes’ testimonia. I would like to ask a simple question: Is it possible to read Antisthenes’ speeches as texts belonging to what we call the Socratic literature? If it is possible to interpret the speeches in terms of the Socratic dialectical reasoning that we find in Plato or Xenophon, then Ajax and Odysseus could represent an alternative form of the Socratic search for a good life—an alternative to the genre of Socratic dialogues as a whole…

Description of the book

COVER Socrates_and_the_Socratic_Dialogue

On the dialectical character of Antisthenes’ speeches Ajax and Odysseus


Vladislav Suvák, Antisthenés: Štyri štúdie (SK 2017). 

Prešovská univerzita vydala monografiu venovanú Antisthenovmu mysleniu.

Štúdie zaradené do tejto zbierky vychádzajú zo zachovaných svedectiev o Antisthenovi. Prvá kapitola je náčrtom Antisthenovej intelektuálnej biografie, ktorý sa opiera o viac menej spoľahlivé správy o jeho živote a diele. Druhá kapitola naznačuje, ako by bolo možné rekonštruovať Antisthenovo myslenie, ak by sme prijali stanovisko antických doxografov, že Antisthenés bol blízky Sókratov nasledovník a zároveň predchodca hnutia kynikov. Tretia kapitola si kladie otázku, či môžeme čítať Antisthenove reči Aias a Odysseus ako príklady sókratovských problematizácií života. Štvrtá kapitola sa zaoberá terapeutickou úlohou rozumnosti. K štyrom kapitolám sú pripojené dve prílohy (appendices): Appendix 1 je rozšírením výkladu antisthenoveksej rozumnosti na pozadí jeho AiantaOdyssea. Appendix 2 je pokusom o výklad posledných Sókratových slov v Platónovom Faidónovi, ktoré dávajú Antisthenovmu sókratovstvu terapeutický význam.

antisthenes 2017 ukazka

 


 

Lívia Flachbartová, Od sókratovcov k sókratovským školám (SK 2017), Filozofia, 72, 6, pp. 487-496

The aim of this paper is to present recent Socratic studies as offered in the collected papers edited by Ugo Zilioli titled From the Socratics to the Socratic Schools: Classical Ethics, Metaphysics and Epistemology (2015) in the context of Slovak researches in this field. The paper has twofold ambition: to be informative about contemporary Socratic studies as well as to be protreptic for further reading and the exploration of the Socratic tradition.

FLACHBARTOVÁ, Od sókratovcov k sókratovským školám


 

Vladislav Suvák, Odvaha k pravde: Foucault a kynici (SK 2017), Filozofia, 72, 6, pp. 429-439

The article goes back to Foucault’s last course at the Collège de France (Le courage de la verité). Two issues are its focus: (1) Socratic conception of philosophy as a way of life; (2) Cynic conception of the true life. Foucault used Cynics’ thought as an example of an alternative approach to the history of subjectivity, which in turn could help us in our searching for modern ways of constituting the ethical subject.

Odvaha k pravde Foucault a kynici


 

Pavol Sucharek, Zmierenie nie je odpustenie. Chvála odpustenia (SK 2017), Filozofia, 72, 6, pp. 417-428

Contrary to reconciliation forgiveness in modern sense appears in philosophy in the context of „German guilt“ relatively lately, namely as late as at the end of the second half of the 20th century. It is perhaps due to this relative novelty that the two are arbitrarily mistaken one with another or understood as mutually dependent. In addition to a briefly outlined historical context we focus on unveiling the essential differences between reconciliation and forgiveness. Metaphorically speaking, the forgiveness requires face-to-face relationship with the other, while reconciliation settles for walking side by side. While forgiveness represents a radical event, the reconciliation cannot deny its cunning dialectical origin. Thus the praise of forgiveness is the praise of that special, paradoxical and probably even still not conferred gift so desperately expected by modern humans.

SUCHAREK, Zmierenie nie je odpustenie. Chvála odpustenia


 

Sokrates a sokratika 2015_coverVladislav Suvák, Sókratés a sokratika I. (SK 2017)

Prešovská univerzita uverejnila 2. rozšírené vydanie učebnice Sókratés a sokratika I.

Učebnica je uvedením do pomerne komplikovanej rekonštrukcie miesta Sókrata v dejinách antickej filosofie. Východiskom skúmania je tzv. „sókratovský problém“. Zámerom učebnice nie je jeho vyriešenie, ale skôr dôsledná problematizácia. 1. kapitola problematizuje miesto Sókrata v kontexte dejín západnej filosofie. Ďalšie kapitoly sa zaoberajú rôznymi aspektmi sókratovského problému, pričom ho dávajú do súvislostí so sókratovským myslením – s otázkou jeho dejinného postavenia a s možnosťami súčasného premýšľania o zmysle filosofie, ktorá sa často označuje za dedičku „sókratovského obratu“.

Elektronický zdroj


 

Vladislav Suvák, Socratic Therapy: The Role of Socrates (EN 2016)

V ročenke Aténskej akadémie, Philosophia, Vol. 46 (ΦΙΛΟΣΟΦΙΑ – ΕΠΕΤΗΡΙΣ TOΥ ΚΕΝΤΡΟΥ ΕΡΕΥΝΗΣ ΤΗΣ ΕΛΛΗΝΙΚΗΣ ΦΙΛΟΣΟΦΙΑΣ), vyšla štúdia o úlohe Sókrata v sókratovskej terapii

Η ΣΩΚΡΑΤΙΚΗ ΘΕΡΑΠΕΙΑ: Ο ΡΟΛΟΣ ΤΟΥ ΣΩΚΡΑΤΟΥΣ
Περίληψη
Ή θεραπευτική προσέγγιση στη μελέτη τής σωκρατικής λογοτεχνίας τοΰ 4ου αί. π.Χ. βασίζεται στήν υπόθεση ότι ό Σωκράτης, όπως εμφανίζεται στους σωκρατικούς δια-λόγους, δέν είναι μόνον ένας ακούραστος άναζητητής τής αλήθειας ή ύπόδειγμα ήθικής συμπεριφοράς άλλά καί ένας δεινός θεραπευτής ψυχών. Τό άρθρο αυτό έστιάζει σέ άρκετά χωρία άπό τούς σωκρατικούς διαλόγους στά όποια ό Σωκράτης εξηγεί τον ρόλο του στούς διαλόγους συνδέοντάς τον μέ τήν θεραπείαν.

Socratic Therapy The Role of Socrates

——————————————————————————————————–

Časopis The Classical Review uverejnil recenziu na knihu Susan Prince, Antisthenes of Athens (EN 2016)

ANTISTHENES AND THE BEGINNING OF THE SOCRATIC MOVEMENT – Prince (S.) Antisthenes of Athens. Texts, Translations, and Commentary. Pp. x + 774. Ann Arbor: University of Michigan Press, 2015. Cased, US$130. ISBN: 978-0-472-11934-9

Online: First view

—————————————————————————————————

Vasil Gluchman, Rodina ako prejav etiky starosti o seba a iných (SK 2016)

Wydawnictwo Uniwersytetu Rzeszowskiego vydalo publikáciu venovanú etike, rodine a spoločennosti: Etyka, rodzina, społeczeństwo (Rzeszów 2016)

Gluchman, Rodina ako prejav etiky starosti

——————————————————————————————————–

Oľga Sisáková: Antropologické a axiologické východiská Sloterdijkovej koncepcie antropotechník (SK 2016)

Monografická štúdia zaradená do kolektívnej monografie Starosť o seba: Antické problematizácie života a súčasné myslenie.

Štúdia sa sústreďuje na jednu zo súčasných problematizácií témy „starosti o seba“, ktorá je koncipovaná ako otázka, nakoľko prispejeme k zmene sveta tým, že budeme meniť seba. V tomto smere preveruje argumenty o antropotechnickom obrate, konštatovaním ktorého Sloterdijk situuje starovekú etickú tému – starosť o seba – do centra súčasnej filozofie. V jeho verzii sa obrat v technikách práce na sebe spája s požiadavkou normativity v antropológii a s imperatívom vystupňovania asketického momentu v individuálnej kultúre. Jeho prístup je teda v istej kontrapozícii voči odmietaniu normativity v postmetafyzickom myslení, čo aktualizuje potrebu analyzovať jednotlivé argumenty. Preto ako východisko interpretácie poňatia antropotechniky autorka rekonštruuje jeho antropológiu a zdôvodnenie antropotechnického obratu. Následne na základe analýzy axiologickej schémy jeho etiky odhaľuje originálne momenty filozofického chápania metanoie a starosti o seba ako antropotechniky. Interpretáciou tejto koncepcie v kontexte súčasnej filozofie, axiológie, filozofie kultúry a sociológie sa pokúša problematizáciu postupov kultúry seba nielen rozšíriť, ale aj vyložiť filozofiu Sloterdijka v novom kontexte filozofie umenia života a, paradoxne, aj biopolitiky. Rekonštrukciou kontextu tejto originálnej koncepcie uvádza do diskusie rad významných reprezentantov moderného až post-postmoderného filozofického diskurzu. Autorka nadväzuje na niektoré svoje vystúpenia k danej téme, ukazuje ich však v nových súvislostiach.

3 Antropologické a axiologické východiská Sloterdijkovej koncepcie antropotechník (ukážka)


 

Lívia Flachbartová: Starosť o seba a Diogenove asketické praktiky (SK 2016)

Monografická štúdia zaradená do kolektívnej monografie Starosť o seba: Antické problematizácie života a súčasné myslenie.

Štúdia vychádza z Foucaultových analýz motívu starosti o seba (epimeleia heautú) v textoch gréckych a rímskych moralistov, ktoré ukázali, že súčasťou tohto životného postoja nebolo iba teoretické myšlienkové úsilie, ale aj praktické cvičenia, praktiky, uplatňované sebou samým na sebe samom za účelom premeny a zlepšenia seba samého. V súvislosti s Diogenovým kynizmom sa do popredia dostáva otázka života v pravde, ktorý je výsledkom asketických praktík predstavujúcich aktívnu prácu na sebe samom. Jednou z kľúčových praktík je parrhésia, hovorenie pravdy (o sebe a o ostatných), ktorá si vyžaduje kritický a otvorený vzťah k sebe samému aj k okoliu. Diogenova starosť o seba je praxou slobody, ktorá odhaľuje klamlivosť konvenčného spôsobu života, a práve vďaka svojmu príkladnému životu sa Diogenés v určitom zmysle stáva vychovávateľom ľudí.

2 Starosť o seba a Diogenove asketické praktiky (ukážka)


 

Vladislav Suvák: Sókratovská terapia ako starosť o seba a druhých (SK 2016)

Monografická štúdia zaradená do kolektívnej monografie Starosť o seba: Antické problematizácie života a súčasné myslenie.

Štúdia sa zameriava na sókratovskú literatúru 4. stor. pred Kr. Väčšina súčasných interpretov pristupuje k jej čítaniu z analytickej pozície, v dôsledku čoho sa dostáva do úzadia jej terapeutické zameranie. Úloha Sókrata v rozhovoroch nespočíva v poučovaní spolubesedníkov o tom, čo je zdatnosť, ani vo vyvracaní toho, čo nie je zdatnosť konania, ale v hľadaní lepšieho spôsobu života. Sókratove rozhovory pomáhajú jeho blízkym, ako aj jemu samému. Ich vzájomný vzťah umožňuje erós, ktorý by sme mohli pochopiť ako metaforu neustálej starosti o seba a tých, na ktorých Sókratovi najviac záleží. Sókratovská láska je vzťah plný erotického napätia, ale zároveň je opakom vášne, lebo zmyslom sókratovskej lásky je oslobodenie sa z otroctva, do ktorého nás vháňajú slepé vášne tela a duše. Najdôležitejšou zdatnosťou v tomto úsilí je rozumnosť – terapeutická úloha rozumnosti spočíva v odstraňovaní klamlivých predstáv o tom, čo robí náš život dobrým.

1 Sókratovská terapia ako starosť o seba a druhých (ukážka)


 

Starosť o seba: Antické problematizácie života a súčasné myslenie (SK 2016)

Vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity vychádza kolektívna monografia Lívie Flachbartovej, Oľgy Sisákovej a Vladislava Suváka, Starosť o seba: Antické problematizácie života a súčasné myslenie.

Starosť o seba (gr. epimeleia heautú) môžeme označiť za jednu z hlavných tém sókratovskej etiky. Rôzne podoby starosti o seba nájdeme vo všetkých antických problematizáciách života. Jednou z prvých by mohla byť „starosť o dušu“, ktorú Platónov Sókratés stotožňuje s hľadaním dobrého života – vo vzťahu k sebe, druhým a celej obci. Jej neskorou podobou by zase mohlo byť stoické „umenie života“, ktoré Epiktétos a Seneka spájajú s praktickým uskutočňovaním šťastného života.

Len málo súčasných mysliteľov si všíma, že staroveké etické myslenie vychádza z potreby podriadiť život jednotlivca určitým pravidlám, ktoré si musí stanoviť každý sám pre seba a s ohľadom na iných. Vzácne výnimky tvoria Jan Patočka, Pierre Hadot, Michel Foucault alebo Peter Sloterdijk. Táto kniha sa pokúša nadviazať na súčasné diskusie o charaktere antickej etiky s ohľadom na potrebu moderného človeka hľadať adekvátne etické postoje k životu. Kniha má tri samostatné časti, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi starosti o seba.

Starosť o seba (obsah a predslov)

RECENZIA (Filozofia 6-2017)


 

Diogenis fragmenta / Diogenove zlomky (SK 2016)

Vydavateľstvo Univerzity Komenského vydalo preklad Diogenových zlomkov (Andrej Kalaš) s komentárom (Jaroslav Cepko, Vladislav Suvák). Ide o prvý kompletný preklad Diogenových zlomkov do moderného jazyka, ktorý vychádza z Giannantoniho edície (Socratis et Socraticorum Reliquiae, zv. II., s. 227 – 422).
Komentovaný preklad Diogenových zlomkov nadväzuje na preklad Antisthenových zlomkov, ktorý vyšiel v skrátenej verzii vo vydavateľstve Kalligram (Antisthenés, 2010) a v rozšírenej verzii vo Vydavateľstve Univerzity Komenského (Antisthenis fragmenta / Antisthenove zlomky, 2013). Slovenský preklad Diogenových zlomkov je druhým zväzkom edície Fontes Socraticorum.

Diogenis fragmenta sample 

 


 

Vasil Gluchman, Idea starostlivosti o seba a iných alebo umenie života podľa Johna Stuarta Milla (SK 2016)

Časopis Filozofia, 2016, roč. 71, č. 9, s. 791-802, uverejnil štúdiu o J. S. Millovi 

Idea starostlivosti o seba a iných alebo umenie života podľa Johna Stuarta Milla


 

cover-kd_2016_2O povahe dejín filozofie (SK 2016)

Časopis Kultúrne dejiny 2016/2 uverejnil Diskusiu Pavla Labudu s Vladislavom Suvákom a Matúšom Porubjakom

 

o-povahe-dejin-filozofie


 

obalkaLívia Flachbartová: Diogenovský kynizmus ako spôsob života (SK 2015)

Vydavateľstvo Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity vydalo monografiu Lívie Flachbartovej, ktorá sa zaoberá diogenovskou podobou antického kynizmu. Práca sa zameriava na niekoľko dôležitých momentov kynického spôsobu života: etická práca na sebe samom, sebestačnosť, sloboda slova a konania.

Lívia Flachbartová, Diogenovský kynizmus ako spôsob života (ukazka)

———————————————————-

filozofia-2016-5-webVladislav Suvák: Sókratovská therapeia: Platónov Charmidés 153a-158d (SK 2016)

Abstrakt: Terapeutický prístup k čítaniu sókratovskej literatúry 4. st. pr. Kr. vychádza z predpokladu, že Sókratés zobrazený v sókratovských dialógoch nie je iba neúnavný skúmateľ alebo vzor etického konania, ale aj terapeut, ktorý lieči duše svojich blízkych. V Platónovom Charmidovi je therapeia maska, ktorú si Sókratés nasadzuje, aby priviedol mladého Charmida ku skúmaniu zdatnosti, ale zároveň je to metafora sókratovského rozhovoru ako umenia liečby pomocou reči. Na základe dramatického čítania úvodnej scény Charmida 153a-158d sa článok pokúša načrtnúť možný význam sókratovskej „logoterapie“ v kontexte problematizácie zdatnosti ako starosti o seba a druhých.
Kľúčové slová: Platónov Charmidés, sófrosyné, terapeutická funkcia sókratovských dialógov, starosť o seba

Platónov Charmidés 153a-158d

————————————————

fenomenologia stretnutiaPavol Sucharek (ed.): FENOMENOLÓGIA STRETNUTIA. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity (SK 2015)

Publikácia je realizáciou plánovaného prekladu v rámci projektu Starosť o seba: Antické problematizácie života a súčasné myslenie, APVV-0164-12. Zahŕňa dve prekladové štúdie (F.J.J. Buytendijk, Henri Maldiney) a pôvodnú štúdiu riešiteľa projektu, P. Suchareka.

Pavol Sucharek, Fenomenologia stretnutia Úvod

————————————————

filozofia-2016-2-webDIÓN Z PRÚSY: „DIOGENÉS ALEBO O ZDATNOSTI“ (SK 2016)

Slovenský preklad (Andrej Kalaš) a komentár (Vladislav Suvák) Diónovej reči Diogenés alebo o zdatnosti. Grécky text Diónovej reči Διογένης ἢ περὶ ἀρετῆς ([= Dio Chrysost., Orat. VIII (7)]) vydal J. von Arnim v 1. zväzku. Dionis Prusaensis quem vocant Chrysostomum quae exstant omnia (von Arnim 1893,  95-102). G. Giannantoni zaradil Diónovu reč do zbierky zlomkov sókratovskej literatúry Socratis et Socraticorum Reliquiae, konkrétne do oddielu Diogenes Sinopeus pod číslom SSR V B 584 (Giannantoni 1990, IV, 187-492).

Dion, Diogenes alebo O zdatnosti

————————————————

filozofia-2016-2-webVladislav Suvák: „Sókratovská therapeia: Antisthenés o rozumnosti“ (SK 2016)

Článok sa pokúša o rekonštrukciu Antisthenovho chápania rozumnosti na základe porovnania doxografických správ o Antisthenovi s Xenofóntovým obrazom Antisthena. Toto porovnanie ukazuje, že Antisthenés spája rozumnosť s vytrvalosťou a sebaovládaním – s askézou, ktorej dielom sú zdatné rozhodnutia. Terapeutická úloha rozumnosti spočíva v odstraňovaní klamlivých predstáv o tom, čo znamená dobre žiť. Samotná rozumnosť však nestačí na to, aby sme žili šťastne. Rozumnosť potrebuje ešte sókratovskú výchovu, ktorá zahŕňa tak výchovu iných, ako aj výchovu seba samého.

Antisthenes o rozumnosti

—————————————————————

Troska o duszePavol Sucharek: „Troska o duszę jako podstawowa rola fenomenologii w rozwoju współczesnej technokracji“ (SK 2015)

 

In: Humanistika. Księga pamiątkowa poświecona pamięci profesora Jacka Rąba. Zabrze 2015. s. 158 – 165. ISBN 978-83-62023-38-7 (SK 2015)

Sucharek – Troska o dusze

—————————————————————————-

logoLívia Flachbartová, „KYNIK DIOGENÉS: MUDRC, ČI BLÁZON?“ (SK 2015)

One of the most famous anecdotes concerning Diogenes (DL VI 41 [= V B 272 SSR]) describes the Cynic walking on agora in the full daylight with lit lantern and saying he is looking for a man. Obviously, those Diogenes going by do not fit in his notion of a man – he considers them being rather unreasonable fools. This indicates Diogenes notion of a man not only differs from but even contradicts to usual understanding. This is one of the reasons why Diogenes is accompanied by the reputation of a sage as well as of a madman. In this paper, I focus on the analysis of this anecdote in order to outline the Cynic’s notion of a (reasonable) man.
Key words: Diogenes – man – reason

Lívia Flachbartová, KYNIK DIOGENÉS

———————————————————————————————————–

logoOľga Sisáková, „NÁBOŽENSKÁ SKÚSENOSŤ V KONCEPCII ANTROPOTECHNÍK PETRA SLOTERDIJKA“ (SK 2015)

The paper deals with culture theory and the concept of anthropotechnics of Peter Sloterdijk. It examines his interpretation of symbolic systems in the perspective of the anthropological turn and the general immunological theory of man. The paper attempts to answer the question, what are the phenomena of spirituality in the perspective of “general theory of practices“, predominantly in the context of Sloterdijk´s ethics. Metanoetical imperative “You must change your life” implies the experience of conversion as personal reintegration. For the explanation of microstructure of this experience Sloterdijk chooses art. The author of the paper follows current cultural context and the possibilities of developing philosophical spirituality.
Key words: anthropotechnics, homo immunologicus, metanoetics, religious experience.

Oľga Sisáková, NÁBOŽENSKÁ SKÚSENOSŤ V KONCEPCII ANTROPOTECHNÍK PETRA SLOTERDIJKA

————————————————————————————————————-

Sokrates a sokratika 2015_coverVladislav Suvák, Sókratés a sokratika I. (SK 2015)

Vydavateľstvo Prešovskej univerzity vydalo učebnicu Sókratés a sokratika I.

Učebnica je uvedením do pomerne komplikovanej rekonštrukcie miesta Sókrata v dejinách antickej filosofie. Východiskom skúmania je tzv. „sókratovský problém“. Zámerom učebnice nie je jeho vyriešenie, ale skôr dôsledná problematizácia. 1. kapitola problematizuje miesto Sókrata v kontexte dejín západnej filosofie. Ďalšie kapitoly sa zaoberajú rôznymi aspektmi sókratovského problému, pričom ho dávajú do súvislostí so sókratovským myslením – s otázkou jeho dejinného postavenia a s možnosťami súčasného premýšľania o zmysle filosofie, ktorá sa často označuje za dedičku „sókratovského obratu“.

Sokrates a sokratika 2015

————————————————-

JP2_coverPavol Sucharek: „Starosť o seba ako vzťah k Inému – Eros a plodnosť“ (SK 2015)

Príspevok na konferencii SOCIÁLNE POSOLSTVO JÁNA PAVLA II. PRE DNEŠNÝ SVET „1989 a 25 rokov po…“ Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 23. – 24. apríla 2015 v Poprade zostavili Anton Lisnik, Katarína Greňová a Marián Ambrozy. Vydalo vydavateľstvo Verbum v Ružomberoku 2015.

Abstract: My intention is exposing erotic relationship within the limits of the phenomenological project of known French philosopher Emmanuel Levinas in context of self-care. Levinas does not describe erotic relationship based on freedom, but on the basis of the otherness of the other person (otherness of „femininity“). If we do not want to devalue the real sense of sexuality, we cannot describe it in the categories of power and possession. If should be possible to own another human being, it would not be a relationship with another. Relationship to another person Levinas does not explain like connection or harmony. Because sexuality is according to Levinas victory over death (known relationship eros-thanatos) my benefit analysis will also introduce the temporal aspect of this transcendent event.

Starosť o seba ako vzťah k Inému – Eros a plodnosť

—————————————————————————-

JP2_coverOľga Sisáková: „Starosť o seba v kontexte sociálnych dilem“ (SK 2015)

Príspevok na konferencii SOCIÁLNE POSOLSTVO JÁNA PAVLA II. PRE DNEŠNÝ SVET „1989 a 25 rokov po…“ Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 23. – 24. apríla 2015 v Poprade zostavili Anton Lisnik, Katarína Greňová a Marián Ambrozy. Vydalo vydavateľstvo Verbum v Ružomberoku 2015.

Abstract: Autor of the paper follows the process of transformation of Ancient Christian projects of the „care of the self“ in contemporary individualistic culture. She focuses on limits of the programe of the care of the self in asymmetric and dilemmatic social and personal relationships of contemporary society.

Starosť o seba v kontexte sociálnych dilem

———————————————————————————

Uloha ponos v kynickej etike 2015Lívia Flachbartová: „Úloha ponos v kynickej etike“ (SK 2015) 

Prešovská univerzita vydala zborník príspevkov z 10. ŠTUDENTSKEJ VEDECKEJ A UMELECKEJ KONFERENCIE (ed. Martin Ološtiak, Prešov 2015), v ktorom je uverejnená štúdia Lívie Flachbartovej

Uloha ponos v kynickej etike 2015

——————————————————————-

KniznicaVladislav Suvák: Kynizmus grécky a moderný I. (SK 2015) 

Prešovská univerzita vydala rozšírené elektronické vydanie učebnice Kynizmus grécky a moderný I.

Učebnica je uvedením do problematiky kynizmu a jeho štúdia. Hlavným zámerom je historické a systematické vymedzenie kynizmu, t. j. širokého myšlienkového hnutia, ktoré bolo počas antiky najpopulárnejším propagátorom sókratovského spôsobu myslenia a života. Prvá časť sa pokúša o vymedzenie kynizmu z hľadiska jeho historického vývoja. Druhá časť sa snaží o systematickejšie uchopenie kynizmu ako spôsobu myslenia a štýlu života. Lívia Flachbartová pripojila k učebnici orientačné témy seminárov, aby si študenti vytvorili predbežnú predstavu o jednotlivých okruhoch, ktorými sa budeme spoločne zaoberať počas kurzu, ako aj o literatúre, ktorú budeme čítať („Orientačné témy seminárov“). Elektronické vydanie je rozšírené o odkazy na pasáže z grécko-anglického slovníka Greek-English Lexicon, ktorý zostavili H. G. Liddell, R. Scott, H. S. Jones. Vybrané časti hesiel sú zvolené tak, aby korešpondovali s aktuálnymi významami slov, takže študenti si môžu vyskúšať, ako sa majú orientovať v slovníku.

Elektronická učebnica

Kynizmus grécky a moderný I. (electronic edition SK 2015)

———————————————————————————————

Antisthenica2014Lívia Flachbartová, „Diogenes of Sinope as Socrates mainomenos“ (EN 2014)

In: Antisthenica Cynica Socratica, Prague: OIKOYMENH (viď nižšie).

 

 

Diogenes of Sinope as Socrates mainomenos (sample)

—————————————————————-

Antisthenica2014Vladislav Suvák, „Antisthenes between Diogenes and Socrates“ (EN 2014)

In: Antisthenica Cynica Socratica, Prague: OIKOYMENH (viď nižšie). 

Antisthenes between Diogenes and Socrates (sample)

—————————————————————-

 

Antisthenica2014Antisthenica Cynica Socratica (EN, IT, ESP, FR 2014)

Vydavateľstvo OIKOYMENH vydalo zbierku štúdií Antisthenica Cynica Socratica. Príspevky zaradené do tejto zbierky sa pokúšajú o rekonštrukciu Antisthenovho myslenia v širšom kontexte antickej filosofie. Antisthenés predstavuje akúsi spojnicu medzi klasickou sókratovskou tradíciou a hellénistickými formami sokratizmu. Hlavný dôraz kladú autori na kynizmus, ktorý sa hlási k sókratovskému odkazu práve cez Antisthenovo etické myslenie.

Antisthenica Cynica Socratica (Contents)

——————————————————————-

kynizmus OBALKAVladislav Suvák: Kynizmus grécky a moderný I. (SK 2014)

Vydavateľstvo Prešovskej univerzity vydalo učebnicu Kynizmus grécky a moderný I.

Učebnica je uvedením do problematiky kynizmu a jeho štúdia. Hlavným zámerom je historické a systematické vymedzenie kynizmu, t. j. širokého myšlienkového hnutia, ktoré bolo počas antiky najpopulárnejším propagátorom sókratovského spôsobu myslenia a života. Prvá časť sa pokúša o vymedzenie kynizmu z hľadiska jeho historického vývoja. Druhá časť sa snaží o systematickejšie uchopenie kynizmu ako spôsobu myslenia a štýlu života. Lívia Flachbartová pripojila k učebnici orientačné témy seminárov, aby si študenti vytvorili predbežnú predstavu o jednotlivých okruhoch, ktorými sa budeme spoločne zaoberať počas kurzu, ako aj o literatúre, ktorú budeme čítať („Orientačné témy seminárov“).

Kynizmus grécky a moderný I. Úvod (.pdf)

kynizmus grécky a moderný I KNIHA

———————————————————————————————

 

Filozofia_2014_10LÍVIA FLACHBARTOVÁ: „Kynické parrhesiastické praktiky. Diogenova performatívna múdrosť“ (SK 2014)

Časopis Filozofia 10/2014 uverejnil štúdiu „Kynické parrhesiastické praktiky“

Príspevok je venovaný parrhesiastickým praktikám kynika Diogena zo Sinópy. Kynická parrhésia, sloboda reči, sa prejavuje na dvoch neoddeliteľných rovinách: na individuálno-etickej rovine ako praktiky hovorenia pravdy smerujúce k pravdivému a úprimému vzťahu k sebe samému; a na rovine sociálnej kritiky, v rámci ktorej plní výchovnú funkciu. Najprv analyzujeme parrhésiu ako súčasť sókratovskej starosti o seba (ἐπιμέλεια ἑαυτοῦ), a ako jeden zo spôsobov hovorenia pravdy, ktorý Foucault charakterizuje ako diskurz éthosu. Ďalej analyzujeme antické pramene vykresľujúce Diogenov prístup k ostatným v rôznych situáciach, s dôrazom na jeho gestickú argumentáciu a komické používanie tela ako aj jeho praktické vyvracanie argumentov ostatných filozofov.

 Kynické parrhesiastické praktiky. Diogenova performatívna múdrosť

———————————————————————————————

Filozofia_2014_10VLADISLAV SUVÁK: „Sókratovská therapeia: Úloha Sókrata“ (SK 2014)

Časopis Filozofia 10/2014 uverejnil štúdiu „Sókratovská iherapeia“ 

Článok vychádza z predpokladu, že spoločným znakom textov, ktoré zaraďujeme do korpusu sókratovskej literatúry, by mohla byť určitá terapeutická funkcia. Ak by bol tento predpoklad opodstatnený, tak rovnako dôležitú úlohu pri interpretácii sókratovských dialógov by zohrávala analýza etických problémov, ako ich dramatická výstavba. Článok sa zaoberá vybranými textami sókratovskej literatúry, v ktorých Sókratés vysvetľuje svoju úlohu v rozhovoroch. Sókratés ukazuje rôznymi spôsobmi, že nie je v pozícii učiteľa, neponúka žiadne vedenie, ale aj napriek tomu pomáha mladým chlapcom k lepšiemu spôsobu života vďaka láske, ktorú k nim cíti. Práve v tejto úlohe pripomína Sókratés terapeuta, ktorý neponúka všeobecne platné riešenia problémov, ale nabáda k neustálej starosti o seba.

Sókratovská therapeia: Úloha Sókrata

———————————————————————————————

Filozofia_2014_10PAVOL SUCHAREK: „Sebauvedomenie a otvorenosť. K rekonštrukcii fenomenologického prístupu v psychoterapii“ (SK 2014)

Časopis Filozofia 10/2014 uverejnil štúdiu „Sebauvedomenie a otvorenosť“

Fenomenologický prístup nie je len záležitosťou akademickej filozofie, efektívne sa uplatňuje napríklad v oblasti psychoterapeutickej praxe. Na fenomenologickom základe vybudovaná technológia sebauvedomenia – v zmysle seba prežívania existencie vo vzťahu k svetu – sa snaží najmä o integrovanie pozorovaného správania so zakúšaním hlbšej roviny osobnej výpovede s ambíciou preniknúť čo najtesnejšie k prežívanej situácii. Exemplárny príklad takto uplatnenej metódy predstavuje prienik Gestalt terapie s jej špecifickým teoretickým modelom „poľa“ spolu s moderným fenomenologickým pojmom „udalosti“. V príspevku opisujeme na platforme existenciálnej analýzy francúzskeho filozofa Henriho Maldineya súčasné arteterapeutické prístupy s dôrazom na kľúčové kategórie celého procesu: sebauvedomenie a otvorenosť.

Sebauvedomenie a otvorenosť. K rekonštrukcii fenomenologického prístupu v psychoterapii

———————————————————————————————

Filozofia_2014_10OĽGA SISÁKOVÁ, „Musíš meniť svoj život“ – k novej antropológii Petra Sloterdijka (SK 2014)

Časopis Filozofia 10/2014 uverejnil štúdiu „Musíš meniť svoj život“

Príspevok je venovaný problému starosti o seba v tematickom rámci filozofickej antropológie. Analyzuje aktuálne diskutovanú koncepciu antropotechnického obratu vo filozofii založenú na predpoklade „života ako cvičenia“, ako ju predložil v nadväznosti na Nietzscheho „všeobecnú asketológiu“ Peter Sloterdijk. V centre Sloterdijkovho vymedzenia cvičenia ako autoreferenčného pohybu je homo immunologicus, človek, ktorý prostredníctvom antropotechník formuje seba a optimalizuje svoje šance v priestore medzi životom a smrťou. Z hľadiska problému starosti o seba autorka sleduje odraz „antropológie života ako cvičenia“ v etických kategóriách askézy a sebaformovania človeka, predovšetkým v symbolických systémoch praktík obrany a autoterapie. Osobitnú pozornosť venuje Sloterdijkovmu chápaniu vertikality človeka a významu vertikálnych napätí ako hodnotových vektorov ľudskej existencie, etických imperatívov a konfliktov v kultúre – teda faktorov, ktoré ovplyvňujú smerovanie programov „starosti o seba“.

Kľúčové slová: antropotechniky, starosť o seba, cvičenie, homo immunologicus, vertikálne napätia, atraktory, etická diferencia

Musíš meniť svoj život – k novej antropológii Petra Sloterdijka

————————————————————————————————

FC_obalka_5_2014Vladislav Suvák, „Prótagorovi bohovia“ (SK 2014)

Filosofický časopis 5/2014 uverejnil štúdiu „Prótagorovi bohovia“.

Prótagora zvyčajne spájame s výrokom homo-mensura, ktorý interpretujeme ako obhajobu relativizmu, subjektivizmu alebo skepticizmu. Podobne pristupujeme k čítaniu ďalších Prótagorových zlomkov, t. j. aj k zlomku 80 B 4 DK, ktorý sa týka bohov. Východiskom Prótagorovho myslenia však mohla byť téza, že logos je svojou povahou dvojznačný. Z hľadiska tejto tézy by sme výrok o bohoch mohli interpretovať ako antilogické skúmanie rôznych názorov na existenciu bohov a prejavy ich božskosti. Článok sa zaoberá interpretačnými možnosťami Prótagorovho nazerania na bohov. Alternatívne čítanie zlomku 80 B 4 DK v kontexte dobovej literatúry naznačuje, že Prótagoras nemusel formulovať skeptické výhrady voči poznateľnosti bohov, ale mohol sa pokúsiť o antropologické vymedzenie bohov, z ktorého vyplýva potreba určiť nové miesto pre človeka.

Kľúčové slová: Prótagoras, výrok homo-mensura, poznateľnosť bohov, antropologická teológia

Protagorovi bohovia

————————————————————————————————————-

filozofia-2014-7_0Pavol Sucharek, „Ľudské ako otvorená a rytmická jednota. Henri Maldiney“ (SK 2014)

Štúdia uverejnená v časopise Filozofia 7/2014.

Nedávno zosnulý francúzsky filozof Henri Maldiney skúma vo svojom diele podoby ľudského zakúšania vo formálnej rovine otvorenosti k svetu. Fundamentálnym modusom ľudského zakúšania vo vlastnom zmysle je podľa neho aisthesis a kinesis, to znamená určitá formálna vyprázdnenosť a zároveň transformácia. Transformácia ako premena a prechod, je podstatou formujúcej sa formy – Gestaltung. Príspevok sa koncentruje na niektoré konštitutívne prvky ľudského v pathickej rovine: pretože zmyslovosť to nie je len čistá receptivita, zachytávanie informácií prostredníctvom našich piatich zmyslov. Je to manifestácia seba vzhľadom k tomu, čo je ešte vo svete nie je a zároveň vtrhnutie sveta, ktorého pohyb poukazuje na inú časť seba. Základným momentom stávania sa sebou je extatická otvorenosť Prázdna, ktorá je pre Maldineya mierou vzdialenosti a odstupu. Existencia je iba otvoreným rozvinutím blízkosti-vzdialenosti bytia.

Sucharek – Ľudské ako otvorená a rytmická jednota. Henri Maldiney text

————————————————————————————————————-

logoLívia Flachbartová, „Kynizmus ako umenie života“ (SK 2014)

Štúdia uverejnená v zborníku Slovenského filozofického združenia Filozofia a umenie žiť, P. Sucharek & R. Sťahel (eds.), Bratislava – Nitra 2014.

Abstrakt: Kynici sú známi tým, že ich filosofická aktivita bola orientovaná predovšetkým na prax, na umenie života (τέχνη τοῦ βίου). Pre kynikov je filosofia spôsobom života – kynici, podobne ako Sókratés, nevybudovali filosofický systém, ich filosofia je zachytená v biograficky ladených anekdotách reflektujúcich prax ich života. Pre praktickú filosofiu kynikov je charakteristické, že je prísne individualistická. Na prvom mieste tu stojí vzťah k sebe samému, ako aj práca (πόνος) na sebe samom spojená s úsilím o ovládnutie vlastného života a samostatným rozhodovaním sa na základe vlastného rozumu. Skutočným dobrom pre kynikov je dobrý život (εὖ ζῆν) žitý v súlade s prirodzenosťou, ktorý smeruje k sebestačnosti (αὐτάρκεια) a slobode (ἐλευθερία), ktoré sa dosahujú cvičením (ἄσκησις)

Lívia Flachbartová, Kynizmus ako umenie života

————————————————————————————————————-

OsamelostOľga SISÁKOVÁ, „Osamelosť v individualistickej kultúre“ (SK 2014)

Kapitola publikovaná v kolektívnej monografii Osamelosť ako filozofický problém,  J. Šlosiar & M. Palenčár (eds.), Belianum 2014

Oľga SISÁKOVÁ, Osamelosť v individualistickej kultúre

————————————————————————————————————-

filozofia-2014-3rVladislav Suvák, „Žáner epideiktických rečí a Gorgiov Palamédés“ (SK 2014)

Štúdia uverejnená v časopise Filozofia 3/2014.

Úvodná štúdia k prekladu Gorgiovej Palamédovej obhajoby
Abstrakt: Prvá časť článku stručne vymedzuje epideiktickú literatúru 5. st. pr. Kr. a tzv. gorgiovské figúry reči z hľadiska antických príručiek rétoriky. Druhá časť predstavuje argumentačné postupy (apagōge a eikos), ktoré Gorgias využíva v obidvoch zachovaných epideiktických rečiach (Chvála Heleny a Palamédova obhajoba). Posledná časť je pokusom o stručnú analýzu a výklad Palamédovej obhajoby, ktorá nie je len ukážkou rečníckeho štýlu, ale aj demonštráciou epistemologického postoja – nemožnosti vyjaviť pravdu.

Úvodná štúdia a preklad Gorgiovej reči

 Žáner epideiktických rečí a Gorgiov Palamédés

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *