Page 9 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 9

Filozofická fakulta v Prešove a osobnosti jej histórie

Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove je dru-     a vedeckej práce. Filozofická fakulta v Prešove za celé ob-
há najstaršia filozofická fakulta na Slovensku, najväčšia       dobie počas svojho pôsobenia mala šťastie, že na jej pôde
fakulta Prešovskej univerzity, najväčšia humanitná a spo-       pôsobili a pôsobia významné osobnosti slovenského aka-
ločenskovedná fakulta na východnom Slovensku a navyše           demického, vedeckého, umeleckého a kultúrneho života.
v súčasnosti patrí medzi prvých desať fakúlt na Slovensku       Výsledkami svojej práce v oblasti vedeckovýskumnej, pub-
v prejavenom záujme uchádzačov o vysokoškolské štú-             likačnej, umeleckej, pedagogickej, ale aj riadiacej a organi-
dium.                                                           zátorskej činnosti pomáhali a pomáhajú budovať a rozvíjať
                                                                viaceré vedné a študijné odbory, nielen v Prešove, v regióne
    Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove je      východného Slovenska, na Slovensku, ale do začiatku 90.
pokračovateľka tradície vzdelávania, viažuceho sa na vý-        rokov 20. storočia aj v Československu. V mnohých prípa-
znamné prešovské evanjelické kolégium založené v roku           doch význam a výsledky ich výskumnej a pedagogickej
1667, na ktorom pôsobili a študovali v priebehu takmer          práce presahujú horizont Slovenska a majú aj širší stredo­
troch storočí významné osobnosti intelektuálneho, ve-           európsky význam a medzinárodné vedecké uplatnenie.
deckého, kultúrneho i umeleckého života. Medzi nimi boli
Ján Bayer, Izák Caban, Eliáš Ladiver, Ján a Žigmund Karlov-         V tejto súvislosti možno pripomenúť, že sa významnou
skí, Michal Greguš, Andrej Vandrák, ale aj Michal Miloslav      mierou o vybudovanie a odborné profilovanie katedry slo-
Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci Rimavský, Ko-         venského jazyka a literatúry, ako aj o rozvoj slovenskej lite-
loman Banšel, Jonáš Záborský, Pavol Országh Hviezdoslav,        rárnej vedy a literárnej histórie pričinili prof. Pavol Petrus
Janko Jesenský a ďalší.                                         a prof. Edmund Hleba. Významnou mierou k rozvoju európ-
                                                                skej jazykovedy a modernej lingvistiky na Slovensku a fa-
    Filozofická fakulta bola založená vládnym výnosom           kulte prispeli prof. Ľudovít Novák, prof. Štefan Tóbik, prof.
č. 58/1958 § 16 v roku 1959 pod názvom Filozofická fakul-       Ján Sabol a prof. Juraj Furdík. Prof. Andrej Čuma a doc. Fran-
ta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach       tišek Karšai mali veľké zásluhy na rozvoji štúdia pedagogi-
a nadväzovala na predchádzajúce pôsobenie Filologickej          ky. Významnou mierou k vybudovaniu a rozvoju katedry
fakulty Vysokej školy pedagogickej so sídlom v Prešove,         dejín na fakulte, štúdia histórie a dejepisu na Slovensku
ktorá vznikla v roku 1953 (so štyrmi katedrami: slovenské-      prispeli prof. Ferdinand Uličný, prof. Michal Danilák, prof.
ho jazyka a literatúry, dejepisu, ruského jazyka a literatúry,  Tamara Bajcurová či prof. Ladislav Tajták. Rovnakou mie-
ukrajinského jazyka a literatúry). Od rozdelenia Univerzity     rou prispel prof. Tibor Halečka k vzniku a rozvoju katedry
Pavla Jozefa Šafárika v roku 1997 funguje pod názvom Filo-      filozofie a štúdia filozofie na východnom Slovensku, prof.
zofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove ako jediná      Michal Roman a prof. Mikuláš Štec napomáhali formovaniu
priama pokračovateľka tradície vysokoškolského huma-            ukrajinistiky na Slovensku a pri budovaní tohto odboru na
nitného a spoločenskovedného vzdelávania na východnom           Filozofickej fakulte v Prešove. S uznaním treba spomenúť
Slovensku od začiatku 50. rokov 20. storočia.                   úlohu a význam prof. Michala Mikluša, doc. Niny Ščipanskej
                                                                a doc. Eliáša Galajdu na rozvoji rusistiky na fakulte. Prof. Ján
    O dejinách, tradícii a prítomnosti akademických vzde-       Hvozdík sa natrvalo radí medzi vedecké a vysokoškolské
lávacích inštitúcií, o ich odbornosti a kvalite vypovedajú
predovšetkým ľudia, osobnosti a výsledky ich vzdelávacej

                                                                7
   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14