Informácie pre učiteľa
Vzhľadom na to, že zručnosť čítania s porozumením je odlišná na úrovni A1 a A2, je potrebné vnímať schopnosti žiakov rozdielne a stanovovať pre nich primerané ciele.
Základy rozvoja čitateľskej zručnosti
Čítanie, ako jedna zo základných jazykových zručností umožňuje čitateľovi prijímať a spracovávať informácie, ktoré chce alebo potrebuje vedieť. Z tohto dôvodu sa čítanie označuje ako receptívna zručnosť. S jeho rozvíjaním v cudzom jazyku sa má podľa odporúčaní detských psychológov začínať postupne a až po zvládnutí čítania a písania v rodnom jazyku. Z toho dôvodu je možné rozčleniť rozvoj čítania na základnej škole na dve obdobia – na obdobie, kedy sa žiaci oboznamujú s písanou formou cudzieho jazyka s cieľom uvedomiť si rozdiely medzi rodným a cudzím jazykom, všimnúť si určité jazykové zákonitosti nového jazyka a obdobie, v ktorom sa pozornosť sústreďuje na rozvoj čítania s porozumením prostredníctvom uplatňovania vybraných čitateľských stratégií. Vzhľadom na variabilitu školských vzdelávacích programov, nie je potrebné presne stanoviť začiatok a trvanie jednotlivých období, avšak, v prípade, že sa s vyučovaním anglického jazyka začína od prvej triedy v štandardnej (jednohodinovej alebo dvojhodinovej) dotácii, je vhodné začať s prípravným, oboznamovacím, obdobím už v druhom ročníku a s rozvojom čítania od tretieho ročníka.
Obdobie prípravy na čítanie alebo písanie v cudzom jazyku je nesmierne dôležité z niekoľkých dôvodov. Dieťa, ktoré sa práve naučilo čítať v rodnom jazyku, sa bude prirodzene snažiť uplatniť rovnaké postupy pre dekódovanie obsahu aj v jazyku cudzom. Avšak odlišnosti medzi anglickým a slovenským jazykovým systémom dieťaťu neumožňujú automaticky prenášať čítacie návyky z jedného jazyka do druhého a navyše, dieťa v druhom ročníku nie je ešte zručným čitateľom ani v jazyku rodnom. Aj keď už nemá problém text prečítať, často má problém s porozumením. Potrebuje si teda čitateľské návyky upevňovať najmä v materinskom jazyku. Z tohto dôvodu by ešte čítanie ako také nemalo tvoriť súčasť vyučovacieho procesu, avšak mali by sme sa zamerať na to, ako dieťaťu pomôcť začať čítať v cudzom jazyku. Takéto prípravné obdobie má pre dieťa mimoriadny význam, pretože dieťa má čas uvedomiť si odlišnosti v jazykových systémoch bez pocitu stresu a obavy z toho, že učiteľ od nich očakáva správne prečítanie alebo pochopenie cudzojazyčného textu.
Zameranie nácviku čítania môže mať rôzne podoby, avšak základné techniky, na ktoré sa treba sústrediť sú:
• rozpoznávanie slov (word recognition),
• priraďovanie slov k obrázku (matching),
• nácvik výslovnosti (phonics),
• uvedomenie si odlišnosti slovenčiny a angličtiny.
Každý vyučujúci si môže zvoliť taký postup pri nácviku čítania, aký vyhovuje žiakom v rámci kontextových špecifík školy, avšak tieto postupy by mali mať jednu charakteristiku spoločnú. Mali by byť systematické a konzistentné, keďže cyklické opakovanie rozvíja u dieťaťa schopnosť zvládnuť zadanú úlohu už tým, že mu je známa, že ju už viackrát vykonávalo, že rozumie tomu, čo sa od neho očakáva.
Čítanie s porozumením patrí medzi primárne ciele v treťom aj vo štvrtom ročníku. Dôvodom je potreba sýtenia cudzím jazykom a tiež budovanie základnej cudzojazyčnej gramotnosti. Medzi zručnosti, ktoré si deti v rámci čítania majú v treťom ročníku osvojiť, patria najmä:
• nácvik hláskovania (spelling),
• nácvik výslovnosti – čítanie nahlas,
• čítanie s porozumením – tiché čítanie,
• odhadovanie kontextu,
• riešenie predtextových úloh (skimming, scanning),
• spájanie,
• dopĺňanie do textu,
• zoradenie deja,
• čítanie ako základ pre ďalšie učenie – hovorenie, písanie, slovná zásoba, gramatika,
• dramatizácia prečítaného textu.
Vo vyšších ročníkoch základnej školy, keď žiaci postupne prechádzajú na jazykovú úroveň A2 sa ustupuje od cieleného nácviku výslovnosti prostredníctvom čítania nahlas a hlavná pozornosť sa sústreďuje na nácvik čítania s porozumením, čitateľských stratégií a vyrovnávanie sa s väčším množstvom neznámej slovnej zásoby.
Tipy pre prácu v online čitárni
Aj keď mnohé zo zručností uvedených vyššie môžeme pri používaní dobre vybranej učebnice rozvíjať, dostatočné sýtenie a základy čitateľského návyku nám učebnica zabezpečiť nepomôže. Na tieto ciele potrebujeme začleniť do vyučovania aj čitateľský program. Takýto program je súčasťou vyučovacieho a tiež hodnotiaceho procesu a pomôže dieťaťu vnímať čítanie ako prirodzenú súčasť osvojovania si cudzieho jazyka.
Postup by mal byť systematický a počas roka sa nemeniť, aby sa deti naučili samostatne pracovať. Ako príklad môžeme uviesť nasledujúci postup:
1. na začiatku určitého obdobia (napr. novej lekcie alebo nového mesiaca) učiteľ zadá žiakom úlohu na dané obdobie – napr. prečítať určitý počet kníh,
2. priebežne žiakov monitoruje počas priebehu obdobia (napr. upozorní žiakov, že v určený deň – alebo pravidelne na začiatku vybranej hodiny v týždni – bude prebiehať kontrola priebežného plnenia, teda žiaci budú prezentovať na hodine, ako v čítaní postupujú)
3. žiaci si robia priebežný zápis do čitateľského denníka – v nižších ročníkov to môže byť len názov knihy a jedno nové slovíčko alebo obrázok, neskôr krátky obsah a postupne záznam podľa pokynov učiteľa,
4. po prezentovaní žiak získa čitateľskú známku do čitateľského denníka (v nižších ročníkoch) alebo splnenie zadania pre príslušný ročník, ktoré by malo byť aj súčasťou celkového hodnotenia žiaka.
Pokiaľ ide o samotné čítanie, je dôležité uvedomiť si, že každý čitateľ potrebuje dôvod na to, aby nejaký text čítal. Pri zadávaní novej čitateľskej úlohy, je preto potrebné myslieť na správnu motiváciu žiakov – teda na určenie dôvodu, prečo majú určitý text čítať. Nácvik čitateľských stratégií, akými sú vyhľadanie určitej informácie v texte, zistenia, o čom daný text je, predpovedanie, o čom text bude alebo ako bude text pokračovať, kladenie otázok týkajúcich sa textu, využitie vlastných vedomostí, ktoré by sa mohli týkať textu na čítanie, sumarizovanie obsahu alebo jeho vizualizácia, napomôže nielen zameraniu pozornosti žiaka, ale aj jeho motivácii pre čítanie zvoleného textu.
Námety na úlohy spojené s čítaným textom podľa úrovní:
ÚROVEŇ A (3.-4. ROČNÍK):
• povedz/napíš, o čom bude nová kniha / over svoj predpoklad
• nakresli obrázky slov, ktoré sa v knihe vyskytli
• napíš slová, ktoré si z knihy pamätáš
• nakresli obrázok, ktorý vyjadrí, o čom bola kniha
ÚROVEŇ B (5.-6. ROČNÍK):
• povedz/napíš, o čom bude nová kniha / over svoj predpoklad;
• podľa obrázkov odhadni vlastnosti postáv v príbehu – opíš ich prídavnými menami. / Po prečítaní príbehu zakrúžkuj, ktoré vlastnosti boli potvrdené;
• popíš, ako presne nasledovali jednotlivé udalosti v príbehu. Použi slová: first, then, after that, finally; vytvor aj grafickú časovú os príbehu;
• vizuálne zhrň obsah textu, napríklad prostredníctvom myšlienkovej mapy;
• vytvor životopis postáv z príbehu;
• zhrň obsah textu do jednej vety / ...do piatich viet;
• napíš krátky e-mail priateľovi/ke o knihe – čo sa ti páčilo, nepáčilo, aké postavy tam vystupovali;
• nájdi dôležité/kľúčové slová v texte knihy, použi ich vo vlastných vetách
• vytvor a napíš odporúčanie na najlepšiu knihu, ktorú si čítal/a, aby si ju prečítali aj ostatní spolužiaci (použi slová: the best, better than, the most...);
• opíš postavy z príbehu (opis štruktúruj podľa otázok): Who are you going to describe? What does he/she look like? What is he/she like? What does he/she like?
ÚROVEŇ C (7.- 9. ROČNÍK):
• povedz/napíš, o čom bude nová kniha. / Over svoj predpoklad.
• aké slová očakávaš, že sa v texte budú vyskytovať? / Počas čítania zakrúžkuj tie, ktoré sa v texte vyskytnú.
• sformuluj tri otázky, na ktoré očakávaš v texte odpovede. / Po prečítaní textu napíš nájdené odpovede.
• podľa obrázkov odhadni vlastnosti postáv v príbehu – opíš ich prídavnými menami. / Po prečítaní príbehu zakrúžkuj, ktoré vlastnosti boli potvrdené.
• predstav si daný príbeh ako film, ktorý sme videli v kine. Dotvor príbeh a vymysli, čo sa v príbehu naozaj stalo. Detailne to popíš.
• vysvetli, prečo sa vybraná udalosť v príbehu stala. Odôvodni to vlastnými argumentmi.
• napíš, čo ťa v príbehu najviac zaujalo a vysvetli prečo.
• priprav niekoľko otázok ako kvíz pre spolužiaka po prečítaní textu.
• zhrň obsah príbehu a napíš ho ako článok do novín o udalosti, ktorá sa stala / ktorá sa má stať v blízkej budúcnosti.
• priprav pozvánku na udalosť, ktorá je opisovaná v príbehu a uveď podrobnosti z príbehu alebo udalosti opisované, ako súčasť pozvánky.
• vytvor myšlienkovú mapu textu so základnými udalosťami a doplň ju o informácie, ktoré o udalostiach vieš z iných zdrojov/predmetov.
• uprav príbeh podľa vlastnej fantázie
CLIL
• uplatnenie metódy kritického myslenia: Evokácia - Uvedomenie si významu - Reflexia po prečítaní:
Evokácia:
- rozhovor pred čítaním textu, zistiť, čo už žiak vie; čo očakáva, čo by sa chcel dozvedieť.
Uvedomenie si významu:
- žiak počas tichého čítania aktívne využíva na označenie myšlienok dohodnuté symboly /trvalejšie vedomosti aktívnym zapojením/
- počas čítania použi uvedené symboly na označenie myšlienok
= toto som vedel(a)
> toto som sa dozvedel(a) teraz
! toto je inak, ako som si myslel(a)
? tomuto nerozumiem
* toto je veľmi dôležité
Reflexia po prečítaní
- zreprodukuj, čo nové si sa dozvedel/la, nové poznatky zapíš do čitateľského denníka
• prečítaj text a potom nájdi nasledujúce informácie:
5 nových informácií,
4 informácie, ktoré sa týkajú hlavnej myšlienky textu,
3 nové slová, ktoré si našiel/la v texte,
2 informácie, ktoré si už poznal/la,
1 vec, na ktorú si hľadal/a, ale nenašiel/la odpoveď.
Pre ľahšiu orientáciu v knihách, sme spracovali pre Vás prehľad kníh podľa ročníkov a oblastí. Tá samozrejme nie je záväzná, vždy je potrebné zohľadňovať potreby a schopnosti žiakov.
Taktiež môžete použiť doplnkový prekladový slovník, ktorý je rozdelený na prírodovedné a spoločenskovedné termíny, v ktorom nájdete odbornú terminológiu.