Page 41 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 41
na východnom Slovensku (1948), Slovenskí spisovatelia Emil 1951/52 nastúpil na post vysokoškolského učiteľa na Pe-
Rusko a Anton Prídavok a ukrajinská literatúra (1968) a iné. dagogickej fakulte v Košiciach, kde pracoval aj vo funkcii
Výsledky jeho vedeckovýskumnej práce boli sprostredko- prodekana pre denné štúdium až do konca akademického
vávané širokej verejnosti prostredníctvom rozhlasových roka 1952/1953. Od akademického roka 1953/1954 až do
relácií. V košickom a prešovskom rozhlase boli odvysiela- odchodu do dôchodku bola jeho pracovným pôsobiskom
né viaceré rozhlasové relácie (prednášky, pásma, montá- Filologická fakulta Vysokej školy pedagogickej v Prešove,
že, dramatizácie), porov. relácie o významných literárnych neskôr Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
osobnostiach Prešovské roky P. O. Hviezdoslava (1949), v Košiciach so sídlom v Prešove. Bol zakladateľom a vedú-
Jozef Gregor Tajovský v Prešove (1950), relácie z oblasti cim Katedry západných filológií, neskôr pracoval na Kated-
česko-slovenských vzťahov Záujem českých spisovateľov re slovenského jazyka a literatúry. V rokoch 1955 – 1958
o Slovensko (1949), Praha pod zorným uhlom slovenskej lite- pôsobil vo funkcii prodekana pre štúdium popri zamest-
ratúry (1950), Božena Němcová a Slovensko (1952), relácie naní. V rámci pedagogickej práce sa venoval výučbe sveto-
z oblasti medzislovanských vzťahov Svatopluk Čech a Adam vej, českej a slovenskej literatúry.
Mickiewicz (1928), Listovanie v ruskej literatúre (Prešov
1940), V kruhu bulharských spisovateľov (1941), relácie Bibliografický výber:
o rumunskej literatúre inšpirované pracovnou návštevou [1] K Hviezdoslavovým prekladom v tvorbe J. Słowackého.
Rumunska v roku 1936 Hrdinská poézia rumunská (1942), In: Príspevky k medzislovanským vzťahom v českoslo-
Básnický zemepis Rumunska (1943), rozhlasový výber z ru- venských dejinách. (Slovanské štúdie. 3.) Red. J. Hrozien-
munskej poézie Černomorské kvety pripravený v spolu- čik. Bratislava 1960, s. 419 – 435.
práci s básnikom Antonom Prídavkom. Nemenej význam- [2] Pavol Országh Hviezdoslav a Taras Hryhorovyč Šev-
nou oblasťou jeho odborného záujmu bola prekladateľská čenko. In: Zborník pedagogickej fakulty Univerzity P. J.
práca. Jeho preklady z francúzskej, talianskej, rumunskej, Šafárika v Prešove. Roč. 5. Zv. 2. Spoločenské vedy. Red.
poľskej a ukrajinskej literatúry, najmä dramatickej tvorby E. Jucovič. Bratislava 1966, s. 3 – 10.
a poézie, boli prezentované v rozhlase a na divadelných [3] Hviezdoslavove slovanské literárne vzťahy. Štúdie
scénach, najmä v Košiciach a v Prešove, ale aj inde. Pre di- z oblasti slovensko-českej a slovensko-poľskej. Bratislava
vadelné scény preložil z francúzskej literatúry Anouilhov 1969. 142 s.
Prípad Terézie Tardovej (1947), Moliérove Scapinove šibal- [4] Hviezdoslav a Vrchlický v vzájomných básnických pre-
stvá (1948), z talianskej literatúry Pirandellovu hru Hľadaj javoch. In: Slovenská literatúra, 1970, roč. 17, s. 221 – 226.
seba (1948), z rumunskej literatúry Eftimiovho Človeka, [5] Ivan Krasko a jeho vzťahy k Mihaiovi Eminescovi.
ktorý videl smrť (1946), z poľskej literatúry Gruszczyńské- In: Literárne postavy Gemera, 1971, roč. 2. Martin 1972,
ho Vlak do Marseille (1953). s. 190 – 209.
[6] O jednej hviezdoslavovskej paralele (Hviezdoslav – Ne-
Pedagogický profil: ruda). In: Pamiętnik słowiański, 1973, roč. 23, s. 191 – 205.
V rokoch 1928 – 1951 pôsobil ako stredoškolský profesor
striedavo v Košiciach a v Prešove. Od akademického roka Skoncipoval PhDr. Marián Bilý, CSc.
39
