Page 79 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 79

ktorých analýza vyšla v knižnej práci [1]. Uvedenej prob-      litické ideológie, národná a občianska identita.
lematike sa venovala aj vo svojej druhej knižnej práci [2],
pričom ju rozšírila o témy spojené s teóriou a praxou ľa-      Bibliografický výber:
vicovej politiky v Slovenskej republike a s otázkami trans-    [1] Medzi identitou a integritou. Prešov 1996. 112 s.
formačného procesu slovenskej spoločnosti po roku 1990.        [2] Na ceste k politike štandardu. Prešov 2000. 215 s.
Monografie [3] a [4] sú východiskovými teoreticko-me-          [3] Dotyky s politikou: Ján Kollár, Ľudovít Štúr, Ján Palárik,
todologickými a  politologicko-historickými príspevkami        Pavol Hečko, Jonáš Záborský, Svetozár Hurban Vajanský,
k výskumu slovenského politického myslenia v 19. storočí.      Milan Hodža. Trenčín 2002. 222 s.
                                                               [4] Between the National and the Civil (Slovak Experience).
    Slovenské jazykové zákonodarstvo a  politický zápas        Prešov 2004. 205 s.
o jeho presadenie a akceptáciu v podmienkach Slovenskej        [5] Politika v jazyku, jazyk v politike. Bratislava 2009. 232 s.
republiky a v medzinárodnom inštitucionálnom rámci je          [6] Evropská integrace: budování nové Evropy? Brno 2009.
príkladom na to, aký význam mala jazyková otázka v ná-         214 s. (Spoluautori M. Goňcová, V. Goněc, J. Lysý.)
rodno-emancipačných dejinách slovenského národa a aký          [7] Evropská politická společnost. Brno 2010. 398 s. (Člen-
význam má starostlivosť o štátny jazyk dnes. V monografii      ka autorského kolektívu.)
[5] sa primárne zaoberá historicko-politickými súvislos-
ťami jazykovej politiky v Slovenskej republike.                Skoncipovala prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc.

    Väčšina politických a  politologických projektov inšti-
tucionálnej podoby Európskej únie sa prikláňa k názoru,
že európska spoločnosť je vnútorne zložito štruktúrova-
ná, pričom zjednotená Európa ako inštitucionalizovaný
politický model je vo vývoji: na jeho začiatku je „hybrid“
politického systému štátu a  medzinárodnej organizácie,
resp. konfederatívny model s federatívnymi prvkami, na
jeho konci môže byť federálny model s konfederatívnymi
prvkami alebo konfederatívny model nového typu, niečo
na spôsob flexibilnej integrácie á la carte, založenej na me-
dzivládnej spolupráci a výbere z ponúkaných politík. Pre
budúcnosť Európanov bude veľmi dôležité, aký inštitucio-
nálny model Európska únia napokon prijme. Do tohto kon-
textu smerujú jej najnovšie úvahy o budúcej inštitucionál-
nej podobe Európskej únie [6], [7].

Pedagogický profil:

V  rámci pedagogickej činnosti sa venuje výučbe týchto
disciplín: teória demokracie, komparatívna politológia, po­

                                                               77
   74   75   76   77   78   79   80   81   82   83   84