Page 82 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove

Vasil GRIVNA Doc.
* 22.?4.?1915 (Becherov, okr. Bardejov)

– †?19.?1.?1987 (Prešov)
Pôsobenie na fakulte: 1953 – 1982.
Pracoviská: Ústave dejín Katedry spoločenských vied
Vyššej školy pedagogickej v Prešove (1953 – 1959),
Ústavu dejín (1959 – 1961), Katedra dejín (1961 – 1982).
Funkcie: vedúci Ústavu dejín Vyššej školy pedagogickej
v Prešove (1953 – 1959), vedúci Ústavu dejín FF UPJŠ
v Prešove (1959 – 1961), vedúci Katedry dejín FF UPJŠ

v Prešove (1961 – 1968).

Profesijná biografia:

1940 – 1945 vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity J. A. Komenského Bratislava
(odbor dejepis – ruský jazyk)
1963: doc. (odbor všeobecné dejiny, habilitačná práca Vzťahy Poľska a Uhorska k Haličskej Rusi
v 12. – 13. storočí)

Odborný profil: vzťahov v rokoch 1848 – 1918 i téme Podkarpatskej
Rusi a jej kultúrnych dejateľov. V biografickej štúdii
Vo vedeckovýskumnej činnosti zameral svoj záujem [2] priblížil ako prvý v slovenskej historiografii život
na oblasť všeobecných stredovekých dejín. Z tohto ob- a prácu ruského historika žijúceho na Slovensku, kto-
dobia si vybral aj tému habilitačnej práce, v ktorej ana- rý sa výskumne venoval problematike dejín Podkar-
lyzoval vzťah Poľska a Uhorska k Haličskej Rusi v 12. patskej Rusi. Ďalšou oblasťou jeho vedeckého záujmu
– 13. storočí. Oblasť Halíče pútala jeho odborný záu- sa stal výskum ľudových tradícií ukrajinského obyva-
jem aj v nasledujúcom období, pričom sa zameral na teľstva na Slovensku. Túto výskumnú problematiku
spracovanie života kultúrnych predstaviteľov národ- finalizoval v roku 1973 v podobe monografickej prá-
ného procesu v Halíči, napríklad Daniela Haličského. ce [1]. Záujem o históriu, zvyky, tradície a život ukra-
Systematickú pozornosť venoval výskumu procesu jinského obyvateľstva na severovýchode Slovenska
národného obrodenia Ukrajincov na území východné-
ho Slovenska, problematike ukrajinsko-slovenských

80