Page 88 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 88

Tibor HALEČKA                                                      Prof. PhDr., DrSc.
                                *?30.?11.?1931 (Žilina) – †?6.?11.?2004 (Prešov)

                                            Pôsobenie na fakulte: 1954 – 1990.
                 Pracoviská: Katedra spoločenských vied na Filologickej
               fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove (1954 – 1959),

                                                 Katedra filozofie (1959 – 1990).
                                         Funkcie: dekan fakulty (1965 – 1968),

                                                prodekan fakulty (1956 – 1959).

               Profesijná biografia:

               1950 – 1954:	vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe
               		(filozofia; titul „promovaný filozof“)
               	 1959:	CSc. (UK v Bratislave)
               	 1961:	doc. (menovaný)
               	 1979:	prof. (menovaný za riadneho profesora v odbore dialektický a historický materializmus)
               	 1981:	DrSc.

               Odborný profil:                                             kých prejavoch. Bol presvedčený, že vedecké poznanie
                                                                           a filozofické poznanie je kompetentné a môže funkčne
               Téza K. Marxa filozofi doteraz svet iba vysvetľovali, ide   usmerňovať ľudské konanie. Jeho kritika spoločnos-
               o to zmeniť ho sa stala zázemím jeho publikačnej i or-      ti sa niesla v  duchu pomenovania príčin odcudzenia
               ganizátorskej práce ako podstatná humanistická myš-         a  možného prekonávania odcudzenia alienaciou. Po
               lienka. Filozofiu chápal ako poznanie v jej interdiscipli-  predčasnom penzionovaní v  roku 1990 sa venoval
               nárnom vzájomnom vzťahu k  vedám prírodným aj               najmä otázkam interdisciplinarity, sociálnym prob-
               spoločenským. Noetický a pragmatický charakter filo-        lémom, otázkam kvality života, etickým problémom
               zofie motivoval jeho vyrovnávanie sa s náboženstvom         v  spoločnosti a  v  podnikaní, sociálnym problémom
               ako sociálnym javom, vrátane noetickej kritiky nábo-
               ženstva v jeho historických, politických a pragmatic-

86
   83   84   85   86   87   88   89   90   91   92   93