Page 108 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 108

Andrej KOVAČ                                                       Doc., PhDr. CSc.
                                 *?9.?2.?1931 (Rokytovce, okr. Medzilaborce)

                                          Pôsobenie na fakulte: 1964 – 1995.
                                                     Pracovisko: Katedra dejín.

                                  Funkcie: prodekan fakulty (1980 – 1989).
              Pôsobenie mimo fakulty: Pedagogický inštitút v Prešove,

                       neskôr Pedagogická fakulta v Prešove Univerzity
                                    P. J. Šafárika v Košiciach (1954 – 1978).

              Profesijná biografia:

              1954 – 1956,		1960 – 1964: štúdium na Vyššej pedagogickej škole v Prešove, neskôr na Fakulte
              		spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej Univerzity Komenského v Bratislave
              		(dejepis – zemepis)
              	 1971:	PhDr.
              	 1973:	CSc. (kandidátska dizertačná práca K sociálno-politickým a kultúrnym dejinám Ukrajincov
              		(Rusínov) východného Slovenska v rokoch 1938 – 1948)
              	 1976:	doc. (odbor československé dejiny, habilitačná práca Príspevok k dejinám Ukrajincov (Rusínov)
              		východného Slovenska (1938 – 1945))

              Odborný profil:                                        Rumunsku i v Kanade. V týchto krajinách si ju všímal
                                                                     už cielene, roľnícka problematika ho zaujímala profe-
              V jeho vedeckovýskumnej činnosti dominovali zložité    sionálne. Porovnával našu a zahraničnú realitu i vývoj,
              procesy transformácie a  industrializácie, venoval sa  ktorý k nej viedol. Preto aj združstevňovanie českoslo-
              hospodársko-sociálnym aspektom v 20. storočí. Vo ve-   venského vidieka chápal ako zložitý, ale aj nevyhnut-
              deckom výskume sa zameriaval na dejiny 20. storočia    ný proces, ktorého výsledky boli závislé od mnohých
              s dôrazom na vývoj poľnohospodárstva a celej roľníc-   faktorov, ako napr. úrovne samosprávneho riadenia,
              kej problematiky 20. storočia. Podnety k tomu prišli   od potreby uvoľňovania pracovných síl pre rodiaci sa
              z jeho osobnej skúsenosti – vyrastal v malej dedinke,  priemysel a iné rozvíjajúce sa odvetvia. Výsledky svoj-
              vnímal tamojšiu poľnohospodársku realitu, neskôr       ho vedeckého záujmu prezentoval v štúdiách, ako Pro
              mal možnosť ju pozorovať aj v zahraničí – na Ukraji-
              ne, v Tadžikistane, v bývalej NDR, Poľsku, Bulharsku,

106
   103   104   105   106   107   108   109   110   111   112   113