Page 52 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove

Štefan DOBOŠ (Stepan Vasilievič Doboš) Doc. PhDr., CSc.
*?8.?12.?1912 (Obava na Zakarpatsku, Ukrajina)

– †?23.?2.?1978 (Prešov)
Pôsobenie na fakulte: 1959 – 1978.
Pracovisko: Katedra ruského jazyka a literatúry.
Funkcie: vedúci katedry (1959 – 1977),
prodekan fakulty (1963 – 1966, 1969 – 1972).

Profesijná biografia:

1932 – 1937: vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe
(dejepis – ruský jazyk)
1952: PhDr.
1961: doc.
1970: CSc. (kandidátska dizertačná práca Julij Ivanovič Stavrovskij-Popradov. Očerk žizni i tvorčestva)

Odborný profil: ného života regiónu. Napísal monografie [1], [2], v kto-
rých venoval pozornosť vzťahom vybraných osob-
Počas vysokoškolského štúdia pôsobil v rôznych krúž- ností s ruskou kultúrou a literatúrou. Jeho vedecká
koch a organizáciách zakarpatskej mládeže. V rokoch metóda využívala výdobytky pozitivistickej kultúr-
1935 – 1936 bol zástupcom predsedu a v rokoch 1936 no-historickej školy (Dobrianskij) a literárnej kompa-
– 1937 predsedom Centrálneho zväzu podkarpatorus- ratistiky tradičného charakteru (Popradov). Moderná
kých študentov, ktorý združoval okolo 10 organizácií literárna komparatistika (Ďurišin) ho neinšpirovala.
rusínskych študentov. V rokoch 1935 – 1936 bol tak- Práce venované A. I. Dobrianskému a J. I. Stavrovské-
tiež zvolený za zástupcu predsedu Zväzu českosloven- mu-Popradovovi sú cenné historickým a biografickým
ských študentov. materiálom, ktorý prinášajú.

V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa venoval Štefan Doboš vychoval celý rad rusistov, učiteľov
ruskej klasickej literatúre na východnom Slovensku i vedeckých pracovníkov. Dramatizmus doby (na Za-
a jej vplyvu na prorusky orientovaných spisovateľov karpatsku po 2. svetovej vojne) poznačil jeho život aj
a národných buditeľov v druhej polovici 19. storočia.
Základ jeho publikačnej aktivity tvorili osudy duchov-

50