Page 49 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 49
iniciátorom založenia Komeniologickej sekcie pri Čsl. pe- veka). Bratislava 1970. 116 s. + 36 s. príl.
dagogickej spoločnosti ČSAV a počas celej doby jej existen- [6] Problematika výskumu na úseku pedagogiky vyso-
cie pôsobil ako jej predseda (1984 – 1990). Sídlom sekcie kých škôl a jej integrácia v rámci UPJŠ a využívanie jej vý-
bola FF UPJŠ a funkciu podpredsedníčky vykonávala M. Ba sledkov v pedagogicko-výchovnom procese. In: Pedago-
čová. Sekcia usporadúvala cyklus prednášok zameraných gické dni UPJŠ 7. – 8. 9. 1978. Košice 1979, s. 93 – 98.
na popularizáciu diela Komenského, o výsledkoch kome- [7] J. A. Komenskij. Izbrannyje pedagogičeskije sočinenija.
niologického bádania, spolupracovala pri organizovaní ko- Zv. I. Red. A. I. Piskunov, J. Kyrášek, B. Kujal, O. Lordkipa-
meniologických podujatí (napr. sympózium 300. výročie nidze, A. Čuma. Moskva 1982. 656 s.
levočského vydania Orbis pictus J. A. Komenského, Levoča [8]JanAmosKomenskijvocenkerusskichpedagogov60-ch
1985; komeniologické dvojsemináre v Prešove a v Banskej godov 19-go stoletija. (K načalam russkoj komeniolo-
Bystrici 1987, 1988, 1989). gii.) In: Acta Comeniana, 1983, roč. 29, č. 5, s. 75 – 84, č. 6,
s. 59 – 71.
Patril k významným autorom i oponentom hesiel pre [9] J. A. Komenskij. Izbrannyje pedagogičeskije sočinenija.
práce encyklopedického charakteru [10], resp. metodickej Zv. II. Red. A. I. Piskunov, J. Kyrášek, B. Kujal, O. Lordkipa-
povahy [4]. Zaslúžil sa o rozvoj postgraduálneho štúdia pe- nidze, A. Čuma. Moskva 1982. 578 s.
dagogiky vysokých škôl na UPJŠ. [10] Pedagogická encyklopédia Slovenska I. (A – O); II. (P –
Ž). Bratislava 1984; 1985. 744 s.; 704 s.
Pedagogický profil: [11] Hlavné smery modernizácie vysokoškolskej výučby.
Vo výučbe sa venoval predmetom: dejiny školstva a peda- In: Zborník referátov z pedagogického aktívu učiteľov
gogiky, základy pedagogiky, teória výchovy, riadenie vyu- VŠT. Košice 1984, s. 4 – 15.
čovacieho procesu. [12] K 70-letiju so dňa roždenija slovackogo komeniologa
Františka Karšaja. In: Acta Comeniana 8, roč XXXII, 1989,
Bibliografický výber: s. 196 – 201.
[1] K niektorým problémom výchovno-vyučovacej práce [13] J. A. Komenský und Veränderungen der slowakischen
na revúckom gymnáziu. In: Sto rokov revúckeho gymná- Schule im 20. Jahrhundert. In: Jan Amos Komenius und
zia. 1862 – 1962. Bratislava 1965, s. 33 – 40. die Entwicklung des Bildungswesens in Mitteleurope seit
[2] Učebnyje knigy Jana Amosa Komenskoho v russkich dem 17. Jahrhundert. Praha 1993, s. 165 – 175.
školach konca 18 i pervoj poloviny 19 veka. In: Sborník [14] Komenský a slovenská škola a pedagogika v 20. storo-
Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. I. Pedagogika. II. Me- čí. In: J. A. Komenský a slovenská kultúra. Bratislava 1993,
todiky. Bratislava 1966, s. 63 – 129. s. 33 – 41.
[3] Ukrajinska škola na Zakarpatti ta schidnij Slovaččini. [15] Miesto Václava Stuchlíka v reformnom hnutí na Slo-
(Istoričnyj naris). Častyna I. Prjašiv 1967. 113 s. (Spoluau- vensku. In: Česko-slovenské vztahy v oblasti školství. Pře-
tor A. Bondar.) rov 1994, s. 49 – 57.
[4] Dějiny učitelstva ČSSR. 1848 – 1968. Osnovy. Praha
1968, s. 67 – 75. Skoncipoval doc. PhDr. Eduard Lukáč, PhD.
[5] Jan Amos Komenskij i russkaja škola (do 70 godov 18
47
