Page 146 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 146

Ľudovít NOVÁK                                        prof. PhDr., DrSc., akademik
                                                             *?15.?10.?1908 (Skalica)

                                 – †?27.?9.?1992 (Ľubochňa, okr. Ružomberok)
                                            Pôsobenie na fakulte: 1972 – 1981.

                    Pracovisko: Katedra slovenského jazyka a literatúry.
                 Pôsobenie mimo fakulty (výber): Jazykový odbor Matice
               slovenskej v Turčianskom Svätom Martine (1933 – 1938),

                        Slovenská učená spoločnosť – generálny tajomník
                 (1939 – 1943), Filozofická fakulta Slovenskej univerzity
                  v Bratislave (1939 – 1948; dekan fakulty 1944 – 1945),

                      Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied
                                                       v Bratislave (1957 – 1969).

               Profesijná biografia:

               1927 – 1932:		vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe
               		(slavistika, romanistika, ugrofinistika)
               1932 – 1934:		štúdium v Paríži (romanistika; Sorbonne a i.)
               	 1932:	PhDr.
               	 1938:	doc. (súbor slavistických a slovakistických prác; odbor slovenská jazykoveda)
               	 1941:	prof. (menovaný)
               	 1969:	DrSc. (súbor prác; odbor všeobecná jazykoveda)
               	 1992:	akademik Slovenskej akadémie vied

               Odborný profil:                                         dec vo vedeckom výskume sa venoval najmä týmto
                                                                       oblastiam (vo viacerých ho možno označiť za priekop-
               Prof. Ľ. Novák je výraznou osobnosťou slovenskej        níka a zakladateľa v slovenskom lingvistickom priesto-
               vedy a  školstva v 20. stor. Je spoluzakladateľom Slo-  re): dejiny jazyka: napr. Kontrakcia v strednej slovenčine
               venskej akadémie vied a umení (1943), kde vykonával     (1935), Vznik Slovanov a ich jazyka. (Základy etnogenézy
               funkciu generálneho tajomníka (1943). Prof. Ľ. Novák,   Slovanov.) (1984), práce [1], [2], [3], [4], [7], [12], [14];
               člen Pražského lingvistického krúžku, je jedným z naj-  fonológia: Projet d’une nouvelle définition du phoneme
               významnejších slovenských lingvistov. Ako slovakista,
               slavista, romanista, ugrofinista, všeobecný jazykove-

144
   141   142   143   144   145   146   147   148   149   150   151