Page 167 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 167

a­reá­lovú problematiku skúmali, mimoriadnu pozornosť              [5] 50 rokiv ukrajinskoho radiomovleňňa v Čechoslovaččy-
venovala predstaviteľom literatúry a kultúry 19. storočia,         ni. 50 rokov ukrajinského rozhlasového vysielania v Česko-
ktorí pôsobili na území východného Slovenska a dnešnej             slovensku. Prešov 1984. 159 s. (Spoluautor A. Kovač.)
Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Išlo o generáciu tzv. budite-       [6] Julij Stavrovskyj-Popradov. Žyťťa, tvorčisť, tvory. Prja-
ľov, k  predstaviteľom ktorých patrili predovšetkým Ale-           šiv 1984. 208 s.
xander Duchnovič, Alexander Pavlovič, Anatolij Kralyckyj,          [7] A kárpátukrán néprajzkutatás története (1914-ig). Fol-
Julij Stavrovskyj-Popradov [6] a i. Jej srdcovou záležitosťou      klór és etnográfia. ? 23. Oktatási és kutatási kiadvány.
sa stala najvýraznejšia osobnosť spomedzi nich - A. Duch-          Kossuth Lajos Tudományegyetem Szerkeszti Ujvári Zoltán.
novič. Ako hlavná redaktorka v spolupráci s inými odbor-           Debrecen 1986. 95 s.
níkmi niekoľko desaťročí pripravovala štvorzväzkové                [8] Chrestomatija zakarpatskoji ukrajinskoji literatury XIX
vydanie jeho diela, ktoré však zostalo nedokončené [9].            stoliťťa. Perša častyna. Košice 1976. 237 s; (Druhé prepra-
V prvom zväzku sa nachádza jej štúdia Oleksandr Duchno-            cované a doplnené vydanie Košice 1990. 256 s.); Chresto-
vyč. Žyťťa i dijaľnisť (1968, s. 15 – 168).                        matija zakarpatskoji ukrajinskoji literatury XIX stoliťťa.
                                                                   Druha častyna. Košice 1985. 327 s.
    Bibliografia prác H. Rudlovčákovej obsahuje viac než           [9] Oleksandr Duchnovyč. Tvory v 4-ch tomach. Tom 1. Prja-
500 položiek. Okrem monografií napísala veľký počet                šiv 1968. 791 s.; Tom 2. Prjašiv 1967. 732 s.; Tom 3. Prjašiv
vedeckých štúdií, pripravila do tlače populárno-vedecké            1989. 608 s.
materiály, editovala antológie, zborníky, venovala sa aj ta-       [10] Josyf Hahanec i čotyry tovarystva zakarpatskych
buizovaným témam. Je považovaná za zakladateľku pre-               ukrajinciv. In: Dukľa, 1996, roč. 44, č. 2, s. 41 – 51; Dukľa,
šovskej karpatistiky.                                              1996, roč. 44, č. 3, s. 40 – 50; Dukľa, 1996, roč. 44, č. 4, s. 40
                                                                   – 46; Dukľa, 1996, roč. 44, č. 5, s. 43 – 52; Dukľa, 1996, roč.
Pedagogický profil:                                                44, č. 6, s. 47 – 55; Dukľa, 1997, roč. 45, č. 1, s. 39 – 47; Dukľa,
V rámci pedagogickej činnosti sa venovala výlučne výučbe           1997, roč. 45, č. 2, s. 25 – 33.
zakarpatskoukrajinskej literatúry 19. storočia.                    [11] Zakarpatoukrajinski foľklorysty i jich foľklorni zapy-
                                                                   sy 50-60-rokiv mynuloho storiččja v rukopysnych fondach
Bibliografický výber:                                              Jakova Holovackoho. In: Naukovyj zbirnyk Muzeju ukrajin-
[1] Zelenyj vinočok - červoni kvitočky. Zbirnyk tvoriv na-         skoji kuľtury u Svydnyku. Red. I. Rusynko. Tom 11. Prjašiv
rodnych poetiv Prjašivščyny. Prjašiv 1965. 451 s.                  1983, s. 183 – 193.
[2] Poety Zakarpaťťa. Antolohija zakarpatoukrajinsko-
ji poeziji (XVI st. – 1945). Prjašiv 1965. 645 s. (Spoluautor      Skoncipovala doc. PhDr. Ľubica Babotová, CSc.
V. Mykytas.)
[3] Perom i  slovom. Z  ukrajinskoji schidnoslovackoji pre-
sy (1945-1970). Zbirnyk. Prjašiv 1972. 280 s. (Spoluautor
F. Ivančov.)
[4] Biľa džerel sučasnosti. Rozvidky, stati, narysy. Upor. F. Ko­
vač. Prjašiv 1981. 415 s.

                                                                   165
   162   163   164   165   166   167   168   169   170   171   172