Page 158 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 158

Pavol PETRUS                                           Dr. h. c. prof. PhDr., DrSc.
                             *?3.?11.?1927 (Horné Strháre, okr. Veľký Krtíš)

                                           Pôsobenie na fakulte: 1955 – 1995.
                   Pracovisko: Katedra slovenského jazyka a literatúry.

                                   Funkcie: dekan FF VŠP v Prešove (1957),
                                          prorektor FF VŠP v Prešove (1958),

              dekan fakulty (1959 – 1962), vedúci Katedry slovenského
              jazyka a literatúry (1969 – 1989), vedúci pracoviska pre

                     výskum života a tvorby P. J. Šafárika (1989 – 1995).

              Profesijná biografia:

              1948 – 1952:		vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (slovenčina – ruština)
              	 1952:	PhDr. (rigorózna práca Kapitoly z dejín slovenskej literatúry pre mládež)
              	 1956:	CSc. (kandidátska dizertačná práca Vývinové problémy slovenskej literatúry v literárnej kritike
              		r. 1880 – 1900)
              	 1959:	doc. (habilitačná práca Z problematiky slovenského literárneho realizmu v odbore slovenská
              		literatúra)
              	 1980:	DrSc. (doktorská dizertačná práca Svetozár Hurban Vajanský)
              	 1980:	prof. (odbor slovenská literatúra)
              	 1999:	Dr. h. c. (Prešovská univerzita v Prešove)

              Odborný profil:                                            radosťami i starosťami“. Od recenzií kníh pre deti pre-
                                                                         chádza k uvažovaniu o teórii a vývine literárnej kriti-
              Vo vedeckom výskume sa spočiatku venoval prob-             ky v posledných desaťročiach 19. stor., ktorú skúma aj
              lémom literatúry pre deti a mládež, porov. napr. jeho      v nadnárodnom kontexte, porov. napr. štúdiu Sloven-
              stať Svetlá a tiene súčasnej literatúry pre deti a mládež
              (1962). Zdôrazňuje výchovné poslanie detskej lite-         ská literárna kritika koncom 19. storočia a inonárodné
              ratúry, ale tiež autentickosť hrdinu, ktorý už nemusí      literatúry (1958), i vo vzťahu k významným osobnos-
              byť ideálom, skôr má byť „živou bytosťou so svojimi

156
   153   154   155   156   157   158   159   160   161   162   163