Page 177 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 177
i diachrónnej jazykovedy (Edita Blichová, Anna Krenčeyová, nofónnych krajín, praktické cvičenia, fonetika a fonológia,
Kristína Mihóková, Mária Papsonová, Oľga Segľová). morfológia, syntax nemeckého jazyka, vývin nemeckého
jazyka, kontaktná lingvistika.
Vďaka jeho vedeckým i priateľským kontaktom s germa-
nistickým inštitútom Filozofickej fakulty Univerzity Frie- Bibliografický výber:
dricha Schillera v Jene, na ktorom absolvoval (1967/68) jed- [1] Jazyk německých opavských listin z 2. poloviny 14. stole-
noročný študijný pobyt, získala prešovská katedra už v aka- tí. In: Časopis Slezského muzea (ČSM) B-14, 1965, s. 28 – 35.
demickom roku 1968/69 prvú lektorku nemeckého jazyka. [2] Pojem a slovo. Vztah logických kategorií a gramatických
forem. In: Acta facultatis philosophicae universitatis Šafari-
V roku 1971 bol František Schwarz z politických dôvo- kanae, Filozofický zborník. Bratislava 1970, s. 96 – 109.
dov pozbavený vedenia katedry, bolo mu zrušené štipen- [3] Zur deutschen Sprache der Olmützer Rechtsbücher des
dium v SRN a znemožnené ďalšie pôsobenie na FF UPJŠ. 14. und 15. Jahrhunderts. In: Acta facultatis philosophicae
V dôsledku normalizačných opatrení a po veľkých adminis- universitatis Šafarikanae, Jazykovedný zborník 3, Prešov
tratívnych ťažkostiach mohol svoju v roku 1970 ukončenú studies in linguistics. Bratislava 1971, s. 115 – 145.
kandidátsku prácu obhájiť až o tri roky neskôr. [4] Pramen k regionálním dějinám Bílovecka 17. století. In:
Vlastivědný sborník okresu Nový Jičín (VSONJ) 10, 1973,
Ako riaditeľ múzea v Novom Jičíne vydával odborné his- s. 29 – 38.
torické publikácie ([4], [5], [6]) a zaslúžil sa o záchranu mno- [5] Příbor v 16. a 17. století. In: VSONJ 17, 1976, s. 15 – 26.
hých kultúrnych pamiatok regiónu. [6] Osvícenské snahy Marie Valburky Truchsess-Zeilové na
kunínském panství. In: VSONJ 33, 1984, s. 22 – 35.
Venoval sa aj umeleckému prekladu – zvlášť blízky vzťah [7] Právní knihy olomoucké městské kanceláře z 2. polovi-
mal k básnikom, ktorých život a dielo boli späté so severnou ny 14. a počátku 15. století. In: ČSM-B36, 1987, s. 128 – 135.
Moravou (J. G. Meinert, J. Eichendorff; [8]). [8] Básník Josef Eichendorff a Sedlnice. In: VSONJ 44, 1989,
s. 27 – 37.
K odovzdávaniu vedomostí študentom a svojej celoži- [9] Zur Sprache des ältesten deutschen Rechtstextes der
votnej téme – lingvistickej analýze jazyka stredovekých Stadt Olmütz aus dem Jahre 1352. In: Germanistisches Jahr-
kancelárií – sa František Schwarz vrátil až po odchode do buch Ostrava/Erfurt. 1. Ostrava 1995, s. 132 – 143.
dôchodku. Od roku 1991 pôsobil na novovzniknutej Kated- [10] Z kulturních dějin Kravařska. Filozofická fakulta
re germanistiky Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity. Ostravské univerzity. Ostrava 2005. 72 s.
Zároveň pripravoval svoju habilitačnú prácu, ktorej ukon-
čenie však prekazila náhla smrť. Na jeho počesť sa od roku Skoncipovala PD Dr. phil. habil. Mária Papsonová.
1996 na ostravskej Katedre germanistiky každoročne orga-
nizuje študentská konferencia.
František Schwarz bol hlboko vzdelaný človek renesanč-
ného ducha, mal obdivuhodný zmysel pre humor, pre všetko
krásne a ušľachtilé. V ľuďoch okolo seba dokázal prebúdzať
túžbu po ďalšom poznaní a zdokonaľovaní sa.
Pedagogický profil:
Venoval sa výučbe týchto disciplín: dejiny a kultúra germa-
175