Page 182 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 182

Oľga SISÁKOVÁ, rod. Glosíková                                                   Prof. PhDr., CSc.
                                                *?16.?11.?1948 (Kamienka, okr. Humenné)

                                                    Pôsobenie na fakulte: 1973 – doteraz.
                               Pracovisko: Katedra filozofie, Inštitút filozofie a etiky.

                                                  Funkcie: vedúca katedry (1988 – 1991).

                               Profesijná biografia:

                               1967 – 1972:		vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
                               		(filozofia – ruský jazyk)
                               1972 – 1973:		pôsobenie na strednej škole
                               	 1977:	PhDr. (rigorózna práca Filozofické problémy psychológie náboženstva)
                               	 1979:	CSc. (kandidátska dizertačná práca Filozofické problémy psychológie náboženstva)
                               	 1981:	doc. (habilitačná práca Psychológia náboženstva v súčasných svetonázorových konfrontáciách)
                               	 2002:	prof. (odbor dejiny filozofie; inauguračná prednáška Relatívnosť hodnôt ako filozofický problém)

                               Odborný profil:                                               diskurzu moderny a postmoderny (Status vedy a filozo-
                                                                                             fie v súčasnej kultúre – axiologická reflexia, VEGA). Pre-
                               Výskum tematicky orientuje na filozofiu človeka.              dovšetkým docenenie významu hodnotovej skúsenos-
                               Tejt­ o inklinácii zodpovedá záujem o dejiny filozofie        ti človeka znamená výskumne posun k filozofii hodnôt,
                               post­metafyzického obdobia, o dielo Kierkegaarda,             axiológii. Tento jej teoretický záujem sa opieral o skúse-
                               Niet­ zscheho, Diltheyho, Simmela, Webera, Schelera,          nosti z empirického výskumu hodnotových orientácií
                               Plessn­ era, Heid­ eggera, Gada­mera, o filozofiu života,     v 80. rokoch, neskôr sa prehĺbil štúdiom novších dejín
                               filozofickú antropológiu, personalizmus, filozofiu exi­       filozofie, kde sa optimálne stretával s problematikou
                               stencie a ich modifikácie v druhej polovici 20. stor. His-    filozofickej antropológie. Priesečníkom bol predpo-
                               torické, kultúrne a  normatívne súvislosti filozofickej       klad, že tak axiologická, ako aj antropologická proble-
                               antropológie sa odrážajú v jej širšom chápaní filozofic-      matika vo filozofii 19. a 20. stor. sa rozvíja v referencii
                               kej reflexie a rezultujú vo výskumoch modernej racio-
                               nality (Veda vo filozofickej reflexii, VEGA) a filozofického

180
   177   178   179   180   181   182   183   184   185   186   187