Page 207 - Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove
P. 207
ukrajinciv Schidnoji Slovaččyny (1965), Fungovanie spisovnej gramatika ukrajinského jazyka, fonetika spisovnej ukra-
ukrajinčiny na Slovensku (1993), Sučasnyj stan i status ukra- jinčiny.
jinskoji ľiteraturnoji movy (2001), knižné práce [1], [2], [5].
Pri výskume spisovnej ukrajinčiny na Slovensku sa opiera Bibliografický výber:
o teoreticko-metodologické základy kontaktovej lingvis- [1] Čomu, koly i jak? Vidpoviďi na osnovňi pytaňňa z žyťťa
tiky, sociolingvistiky a o široký komparatívny základ. ukrajinciv Čechoslovaččyny. Prjašiv 1967 (perše vyd.), Kyjiv
V monografiách nastoľuje otázky jazykovej interferencie, 1992 (druhe vyd.), Užhorod (trete vyd.). 83 s. (Spoluautori
diglosie a jazykových kontaktov medzi slovenčinou, ukra- J. Bača, A. Kovač.)
jinčinou, ruštinou a cirkevnou slovančinou, podáva teore- [2] Ľiteraturna mova ukrajinciv Zakarpaťťa i Schidnoji Slo-
tickú schému stratifikácie národného jazyka Ukrajincov vaččyny pisľa 1918 r. Bratislava 1969. 169 s.
na východnom Slovensku. [3] Encyklopédia Slovenska. 6. zv. Red. V. Hajko et al. Brati-
slava 1982. 395 s. (Člen autorského kolektívu.)
S tým úzko súvisí aj konfrontačný výskum spisovnej [4] Horná Cirocha. Vlastivedná monografia zátopovej oblas-
ukrajinčiny a spisovnej slovenčiny, napr. štúdie Konfron- ti. Košice 1985. 621 s. (Člen autorského kolektívu.)
tácia spisovnej slovenčiny a spisovnej ukrajinčiny (1976), [5] Ukrajinska mova v Slovaččyni. (Socioľinhvistyčne ta in-
terľinhvistyčne doslidžeňňa.). Prešov 1996. 256 s.
K otázke kontrastívneho výskumu vokálov v spisovnej ukra- [6] Úvod do staroslovienčiny a cirkevnej slovančiny. Prešov
jinčine a spisovnej slovenčine (1991). 1994. 234 s.
[7] Staroslovienčina a cirkevná slovančina. Prešov 1997.
Vo viacerých prácach sa zapodieval pokusmi kodifi- 248 s.
kácie štvrtého východoslovanského spisovného jazyka – [8] Kontaktlingvistik 2 zv. Berlin - New York 1997. 2171 s.
rusínčiny v minulosti (od druhej polovice 19 stor. až do roku (Člen autorského kolektívu.)
1945) a po roku 1990, napr. publikácie K otázke „rusínske- [9] Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv. Prjaševščyna.
ho” spisovného jazyka (1991), Rusíni či Ukrajinci? (1992), Prjašiv 1999. 499 s.
štúdie Doteperišňi ta sučasňi sproby kodyfikaciji rusyňskoji [10] Ukrajinska mova: encyklopedia. Kyjiv 2000. 752 s.
movy v Schidňij Slovaččyňi (1992), Do pytaňňa kodyfikaciji [11] Cirkevná slovančina. Prešov 2005. 465 s. (Člen autor-
„rusyňskoho jazyka“ (2012). ského kolektívu.)
[12] Cirkevná slovančina v 21. storočí. Prešov 2006. 290 s.
Po r. 1990 sa upriamuje na výskumu staroslovienčiny [13] Cirkevnoslovansko-slovenský slovník. I. A – O. Prešov
a cirkevnej slovančiny, najmä na ukrajinskú subredakciu 2009. 187 s. (Spoluautor V. Kocvár.)
cirkevnej slovančiny na Slovensku a na prípravu dvojdiel- [14] Cirkevnoslovansko-slovenský slovník. II. P – Y (yžica).
neho prekladového cirkevnoslovansko-slovenského slov- Prešov 2012. 275 s. (Spoluautor V. Kocvár.)
níka, napr. Úloha a miesto cirkevnej slovančiny v liturgickom
živote kňazov (2005), knižné práce [11] – [14]. Skoncipovali prof. PhDr. Mikuláš Štec, DrSc.,
a prof. PhDr. Mária Čižmárová, CSc.
Pedagogický profil:
Venoval sa najmä výučbe týchto disciplín: všeobecná ja-
zykoveda, staroslovienčina a cirkevná slovančina, dejiny
spisovnej ukrajinčiny, ukrajinská dialektológia, historická
205
